V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Revitalizácia záplavových území a riadený návrat vody do krajiny môžu výrazne prispieť k znižovaniu skleníkových plynov. Výsledky novej štúdie, ktorú pri príležitosti Svetového dňa mokradí zverejnila organizácia WWF-Stredná a východná Európa (WWF-CEE), ukazujú, že správne manažované záplavové územia dokážu efektívne zadržiavať oxid uhličitý (CO₂), oxid dusný (N₂O) a metán (CH₄).

Štúdia sa zamerala na rieku Tisa v Maďarsku, kde vedci skúmali vplyv periodických záplav na ekosystém. Výsledky naznačujú, že pravidelné zaplavovanie oblastí vedie k zvýšenej produkcii biomasy a lepšiemu zachytávaniu uhlíka aj počas dlhodobého sucha spôsobeného zmenou klímy.

„Táto štúdia prináša nový pohľad na nivy riek. Obnova záplavových území je kľúčová nielen pre biodiverzitu, ale aj pre zmierňovanie klimatických zmien. Ak riekam dovolíme fungovať prirodzene, pomáhajú regulovať klímu a poskytujú dôležité ekosystémové služby,“ uviedla Szilvia Ádámová, koordinátorka projektu WWF-CEE.

Prírodné riešenie proti suchu a extrémnym teplotám

Dnešná krajina je často intenzívne využívaná na poľnohospodárstvo, pričom mnohé pôvodné záplavové oblasti boli vysušené a premenené na ornú pôdu. To však môže mať opačný efekt. Namiesto pohlcovania skleníkových plynov začínajú tieto oblasti produkovať oxid dusný (N₂O), ktorý má až 300-krát vyšší otepľovací potenciál ako CO₂.

Štúdia však prináša riešenie. Ak by sa dve tretiny pôvodne záplavového územia premenili na mozaiku pasienkov, sadov, lúk a lesov s riadeným zaplavovaním, krajina by lepšie zadržiavala vodu, stabilizovala pôdu a znížila skleníkové plyny.

Takéto územia môžu zároveň slúžiť na udržateľné hospodárenie, čím sa zachová ich ekonomická hodnota pre poľnohospodárov.

Pixabay

Podpora Európskej zelenej dohody

Projekt bol realizovaný v rokoch 2022 až 2024 v rámci iniciatívy Living Danube Partnership. Výskumníci kombinovali biogeochemické modelovanie s terénnymi meraniami, pričom získané dáta podporujú ciele Európskej zelenej dohodyv oblasti využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF).

Revitalizácia záplavových území teda nie je len ekologickým opatrením, ale aj praktickým riešením pre adaptáciu na klimatické zmeny. Zatiaľ čo intenzívne poľnohospodárstvo môže zvyšovať emisie skleníkových plynov, obnova mokradí a prirodzených vodných ekosystémov môže mať opačný efekt. Pomáha regulovať klímu a zadržiavať uhlík v krajine.

Obnova záplavových území by preto mala byť súčasťou širšej klimatickej stratégie nielen v Maďarsku, ale aj v celej Európe vrátane Slovenska.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP