Keď Charles Darwin v roku 1859 prvýkrát predstavil svoju teóriu evolúcie, znelo to logicky. Malé zmeny sa časom hromadia, až sa druh postupne premení na niečo úplne iné. Ak však vezmeme do úvahy, že fosílne záznamy tento plynulý vývoj veľmi nepodporujú, problém možno nespočíva v ich nedostatočnosti, ale v samotnej teórii. Nový výskum totiž naznačuje, že evolúcia môže prebiehať skôr skokovo než plynulo.

A dôkazom má byť DNA úplne nenápadných tvorov, dážďoviek. Vedci zo Španielskej národnej rady pre výskum (CSIC) a Univerzity Pompeu Fabra (UPF) v Barcelone publikovali štúdiu v prestížnom časopise Nature Ecology & Evolution, v ktorej sa venujú evolúcii na základe analýzy DNA rôznych druhov dážďoviek. O téme informoval portál BGR.

Po prvý raz sa im podarilo získať kvalitné genómy viacerých druhov, ktoré následne porovnali s príbuznými živočíchmi, ako sú pijavice či mnohokrídlice. Vďaka týmto porovnaniam sa im podarilo nahliadnuť do histórie genómu viac ako 200 miliónov rokov dozadu.

Namiesto vyhynutia prišla adaptácia

Čo však vedci našli, nezodpovedalo Darwinovmu pohľadu na evolúciu ako postupný a pomalý proces. Namiesto toho objavili výrazný „genomový otras“, obrovské zmeny v genetickej výbave, ktoré sa podľa všetkého udiali náhle a v krátkom čase. Nie je teda problém v tom, že by nám chýbali dôkazy, možno je problém v samotnej predstave, ako má evolúcia fungovať.

Podľa vedcov zmeny, ktoré sa pred 200 miliónmi rokov udiali v genóme dážďoviek, mohli byť také rozsiahle, že by za normálnych okolností znamenali ich vyhynutie. No stal sa pravý opak. Dážďovky sa nielen prispôsobili, ale dokonca prosperovali. To naznačuje, že niektoré druhy sú schopné zvládnuť aj veľmi náhle a rozsiahle zmeny bez toho, aby zanikli.

Pexels

To ale neznamená, že rovnaký scenár platí aj pre iné druhy, napríklad ľudí. Evolúcia môže prebiehať rozdielne podľa špecifických vlastností každého organizmu. To by mohlo vysvetľovať, prečo niektoré línie ľudí, napríklad neandertálci, zanikli, kým moderný človek prežil. Tieto odlišnosti v schopnosti zvládať evolučný chaos môžu byť kľúčové.

Starý príbeh, nový pohľad

Štúdia prináša len malý zlomok odpovede na veľkú otázku: ako vlastne evolúcia funguje? Výskum však jasne ukazuje, že teória o pomalom a plynulom vývoji nemusí byť univerzálne platná. Možno nie sme zmätení kvôli chýbajúcim dôkazom, ale preto, že sa na celý proces pozeráme cez nesprávnu optiku.

Vedci teraz vedia, že treba hľadať inde. Možno nie v starých fosíliách, ale hlboko v DNA. Táto štúdia síce úplne nevyriešila evolučnú záhadu, no otvorila dvere novému spôsobu uvažovania o tom, ako sa život na Zemi skutočne vyvíjal.