Čína oznámila dokončenie 3 046 kilometrov dlhého zeleného pásu pozdĺž púšte Taklimakan, svojej najväčšej púšte. Tento zelený múr je súčasťou obrovského projektu Three-North Shelterbelt Forest Program, ktorý začal v roku 1978 a jeho dokončenie sa plánuje na rok 2050.

Projekt zahŕňa masívnu výsadbu stromov a rastlín na južnom okraji púšte Taklimakan v autonómnej oblasti Sin-ťiang. Cieľom tejto iniciatívy je vytvoriť ekologickú bezpečnostnú bariéru, ktorá zabráni šíreniu púštnych vetrov a piesočných búrok, ktoré ničia poľnohospodárstvo v tomto regióne. O téme informoval portál IFL Science.

Najväčší ekologický projekt na svete

Veľký zelený múr je len časťou projektu Three-North Shelterbelt, ktorého cieľom je obmedziť rozširovanie púští, ako je Gobi, prostredníctvom rozsiahlej zalesňovacej iniciatívy. Podľa plánov sa má do konca projektu vysadiť až 100 miliárd stromov, čo z neho robí najväčší ekologický inžiniersky projekt na svete.

Doterajšia výsadba zahŕňa druhy, ako sú červené vŕby a saxaul, ktoré vytvárajú hustý porast, schopný blokovať silné vetry a zastaviť piesočné búrky. Tieto opatrenia sú potrebné pre ochranu pôdy a života približne 400 miliónov ľudí, ktorých sužuje problém degradácie pôdy a púštnych búrok.

Pixabay

Napriek veľkolepému rozsahu čelí Veľký zelený múr aj kritike. Niektorí vedci varujú, že výsadba stromov v regiónoch, kde nie sú prirodzene pôvodné, by mohla narušiť miestne ekosystémy. Tvorba jednoliatej vegetácie z rovnakých druhov môže zvýšiť náchylnosť porastov na choroby a škodcov. Kritici tiež spochybňujú, či tieto pásy zelene skutočne zmiernia šírenie piesočných búrok. Podľa Kráľovskej geografickej spoločnosti Spojeného kráľovstva sú obavy o dlhodobú udržateľnosť projektu stále otvorené otázke výskumu.

Globálny problém dezertifikácie

Dezertifikácia, teda premena úrodnej pôdy na púšť, je veľkou výzvou nielen pre Čínu, ale aj pre ostatné časti sveta. Tento problém spôsobujú faktory ako nešetrné farmárske metódy, odlesňovanie a v posledných desaťročiach klimatická zmena, ktorá ho výrazne zrýchľuje. Podľa Organizácie Spojených národov zasahuje dezertifikácia viac ako 27 % pôdy v Číne. Celosvetovo ovplyvňuje miliardy ľudí, pričom najviac postihnuté oblasti sa nachádzajú nielen v Ázii a Afrike, ale aj v Európe.

Štúdie ukazujú, že semi-aridné časti krajín ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko či Grécko môžu v tomto storočí prejsť výraznou degradáciou a stať sa púštnymi regiónmi. Správa OSN vydaná tento mesiac označila dezertifikáciu za „globálnu existenčnú hrozbu“. Podľa Nichole Bargerovej z Komisie OSN pre boj proti dezertifikácii potrebujeme naliehavé medzinárodné úsilie a inovatívne riešenia, aby sme zabránili ďalším škodám.