V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA. 

Slovensko čelí ďalšej veľkej výzve v oblasti energetickej bezpečnosti. Po historicky významnej úlohe pri tranzite ruského plynu do Európy hrozí, že krajina príde aj o tranzit ruskej ropy ropovodom Družba. Ropovod prepravuje surovinu cez Ukrajinu do rafinérií na Slovensku, v Česku a Maďarsku.

Ukrajinský parlament má už čoskoro rokovať o návrhu zákona, ktorý by zakázal akýkoľvek tranzit ruskej ropy cez ukrajinské územie. Návrh, za ktorým stojí skupina poslancov vedená bývalým prezidentom Petrom Porošenkom, má potenciál úplne zastaviť tok ropy cez ropovod Družba.

Slovensko a región 

Podľa Karla Hirmana, člena predsedníctva strany Demokrati a bývalého ministra hospodárstva, má zákaz tranzitu jasný cieľ. Zastaviť finančné príjmy pre Kremeľ, ktoré sú zdrojom financovania ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine. „Príjmy z exportu ropy cez Ukrajinu pomáhajú Putinovmu režimu financovať vojnu, vrátane útokov na kritickú infraštruktúru,“ uviedol Hirman.

Ďalším faktorom je podľa Hirmana stupňujúca sa kritika ukrajinských predstaviteľov voči politikám premiéra Roberta Fica a jeho nepriateľský postoj voči Ukrajine. Ropovod Družba ročne prepraví viac ako 9,5 milióna ton ropy. Polovicu tohto objemu tvorí ruská ropa.

Zatiaľ čo slovenské rafinérie sú na tomto dodávateľskom reťazci závislé, česká energetická sieť sa už začína adaptovať. Na prelome rokov dokončila ČR čerpacie skúšky na rozšírených kapacitách ropovodov TAL a IKL, ktoré umožňujú presmerovanie 60 % dodávok doteraz prepravovaných cez Družbu na novú trasu.

Maďarská spoločnosť MOL sa opiera o ropovod Adria, ktorý vedie z Chorvátska. Aj keď bol tento ropovod modernizovaný už v roku 2015, politické spory medzi Budapešťou a Záhrebom, vyvolané privatizačnými kontroverziami okolo chorvátskej spoločnosti INA, brzdia jeho plné využitie.

TASR

Tranzit ruskej ropy

Ukrajinský zákon o zákaze tranzitu ruskej ropy by mohol mať významné dôsledky pre celý stredoeurópsky región. Zastavenie tokov by si vyžadovalo rýchlu adaptáciu všetkých krajín závislých na rope z Družby, čo by mohlo zvýšiť logistické a finančné náklady, ako aj narušiť stabilitu dodávok.

Pre Slovensko by strata tranzitných poplatkov predstavovala nielen finančný dopad, ale aj zásah do energetickej bezpečnosti. Zároveň by sa zvýšil tlak na diverzifikáciu zdrojov energie, modernizáciu infraštruktúry a prehodnotenie doterajších vzťahov so zahraničnými partnermi.