Praveké kamenné nástroje nájdené na západe Ukrajiny sú zrejme najstarším známym dôkazom prítomnosti človeka v Európe, uvádza nová štúdia publikovaná v stredu v odbornom žurnále Nature. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a DPA.

Kamenné nástroje vyrobené zo štiepaných kameňov objavili archeológovia v nálezisku neďaleko mesta Korolevo v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny blízko štátnej hranice s Rumunskom. Vek kamenných nástrojov stanovili na základe analýzy sedimentárnych hornín, v ktorých sa nachádzali, na približne 1,4 milióna rokov.

Najstaršie nástroje tohto typu pochádzajú z východu Afriky z obdobia pred približne 2,8 milióna rokov, uviedol Rick Potts zo Smithsonovho inštitútu v USA. Nástroje zo štiepaného kameňa zrejme používali na rezanie mäsa a vypracovávanie zvieracích kožušín.

„Ide o najstarší datovaný dôkaz prítomnosti akéhokoľvek druhu človeka v Európe,“ uvádza geofyzik a spoluautor štúdie Mads Faurschou Knudsen z Aarhuskej univerzity v Dánsku. Dodáva však, že nemožno s istotou povedať, ktorý z predkov človeka nástroje vyrobil. „Podozrivým“ je však homo erectus (človek vzpriamený), prvý hominid, ktorý chodil vzpriamene a ovládal používanie ohňa.

„Nemáme fosílne pozostatky, preto si nemôžeme byť istí,“ dodáva archeológ a spoluautor štúdie Roman Garba z Ústavu jadrovej fyziky Českej akadémie vied.

Ukrajinský nález je podľa vedcov dôležitý, pretože je najstarším nálezom tak ďaleko na severe. Naznačuje to, že raní predkovia ľudí putujúci z Afriky dokázali vďaka nástrojom prežiť v rozmanitom prostredí.

Doteraz sa za najstaršie obývané miesto Európy považovala lokalita Atapuerca v Španielsku, dôkazy o jej obývaní však siahajú do obdobia o približne 200 000 až 300 000 rokov neskôr.

Rádiologická analýza nálezu z Koroleva podľa výskumníkov vypĺňa veľkú priestorovú medzeru medzi nálezmi v Španielsku a na nálezisku Dmanisi v Gruzínsku. Zároveň tiež podporuje teóriu, podľa ktorej raní hominidi kolonizovali Európu v smere z východu až juhovýchodu na západ až severozápad.