V tomto texte boli použité materiály SITA.

Japonsko sa po viac než pätnástich rokoch opäť približuje k jadrovej energii v rozsahu, aký krajina nezažila od katastrofy vo Fukušime. Miestne úrady totiž definitívne schválili reštart najväčšej jadrovej elektrárne na svete Kašiwazaki-Kariwa, ktorá sa nachádza v prefektúre Niigata. Ide o zásadný míľnik nielen pre japonskú energetiku, ale aj pre globálnu diskusiu o návrate jadra ako stabilného a nízkoemisného zdroja elektriny.

Rozhodnutie padlo po tom, ako niigatská prefektúrna rada schválila legislatívny rámec umožňujúci spoločnosti Tokyo Electric Power Company opätovne spustiť jeden zo siedmich reaktorov tejto elektrárne. Práve Kašiwazaki-Kariwa bola po havárii v roku 2011 symbolom jadrového ústupu Japonska, dnes sa však stáva symbolom jeho návratu.

Prvý reaktor sa má rozbehnúť už v januári

Podľa informácií japonskej verejnoprávnej televízie NHK, na ktoré sa odvoláva CNN, plánuje TEPCO uviesť do prevádzky reaktor číslo šesť približne 20. januára. Ak sa plán naplní, pôjde o prvý reaktor tejto elektrárne, ktorý sa po dlhoročnej odstávke opäť pripojí k sieti.

Elektráreň Kašiwazaki-Kariwa bola odstavená po zemetrasení a cunami v roku 2011, ktoré viedli k najvážnejšej jadrovej havárii od Černobyľu. Následkom tejto udalosti Japonsko preventívne zatvorilo všetkých 54 jadrových reaktorov v krajine. Postupný návrat jadra prebieha veľmi pomaly a prísne regulovane. Zo 33 technicky prevádzkyschopných reaktorov bolo doteraz znovu spustených len 14.

O to významnejší je fakt, že Kašiwazaki-Kariwa bude prvou jadrovou elektrárňou, ktorú po reštarte opäť prevádzkuje práve TEPCO, teda spoločnosť priamo zodpovedná za haváriu vo Fukušime. Firma si je vedomá citlivosti situácie a v posledných mesiacoch intenzívne ubezpečuje miestnych obyvateľov, že bezpečnostné štandardy sú dnes neporovnateľne prísnejšie a že riziko opakovania nehody je minimálne.

Freepik

Energetická realita tlačí Japonsko späť k jadru

Rozhodnutie obnoviť prevádzku najväčšej jadrovej elektrárne na svete má jasné ekonomické aj strategické pozadie. Pred rokom 2011 pokrývali jadrové elektrárne približne 30 % spotreby elektriny v Japonsku. Po ich odstavení sa krajina výrazne viac spoliehala na dovážané fosílne palivá, čo malo dramatický vplyv na obchodnú bilanciu aj ceny energií.

Len vlani stáli dovozy ropy, plynu a uhlia približne 10,7 bilióna jenov, čo predstavuje zhruba 58 miliárd eur. V čase globálnej energetickej neistoty a rastúcich cien surovín ide o záťaž, ktorú chce Tokio znížiť.

Výraznú podporu jadru dáva aj nová premiérka Sanae Takaičiová, ktorá je vo funkcii len niekoľko mesiacov. Jadrovú energiu vníma ako nástroj na stabilizáciu cien, boj s infláciou a podporu konkurencieschopnosti japonskej ekonomiky. Jej postoj signalizuje jasný politický obrat oproti opatrnejšiemu prístupu predchádzajúcich vlád.

Jadrová energia ako súčasť klimatickej stratégie

Návrat jadra zapadá aj do klimatických záväzkov krajiny. Japonsko je piatym najväčším producentom emisií oxidu uhličitého na svete a oficiálne sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. V najnovšom energetickom pláne zohrávajú síce kľúčovú úlohu obnoviteľné zdroje, najmä solárna a veterná energia, no jadro má zostať dôležitým stabilizačným pilierom energetického mixu.

Tento tlak bude ešte silnejší v nasledujúcich rokoch. Japonsko očakáva výrazný nárast spotreby elektriny v dôsledku rozvoja dátových centier a infraštruktúry umelej inteligencie, ktoré sú mimoriadne energeticky náročné. Cieľ Tokia je ambiciózny. Do roku 2040 chce krajina zdvojnásobiť podiel jadrovej energie na výrobe elektriny na približne 20 %.