Hrozí, že na Slovensku spôsobí apokalypsu. Až tretinu pracujúcich dokáže nahradiť AI

V správe boli použité materiály TASR.

Najpriamejšia hrozba umelej inteligencie (AI) pre bežného človeka je možné nahradenie ľudskej činnosti v rôznych oblastiach, čo môže viesť ku strate pracovných miest.

Slovenská ekonomika je na takúto hrozbu citlivá, pretože podľa analýzy OECD je až 33 % všetkých pracovných miest na Slovensku vysoko automatizovateľných, čo je najviac spomedzi 32 skúmaných krajín. Informovala o tom VÚB banka vo svojom mesačníku.

Prínos pre rozvinuté ekonomiky

Najnovšia štúdia konzultačnej spoločnosti McKinsey, ktorú interpretovala VÚB, uviedla, že súčasná generatívna AI má potenciál automatizovať pracovné činnosti, ktoré dnes pohltia až 70 % času zamestnancov. Zároveň by mohla do roku 2040 priniesť zvýšenie každoročného rastu produktivity globálnej ekonomiky o 0,2 až 3,3 percentuálneho bodu.

„Je tiež zrejmé, že vznikne obrovská priepasť medzi aktuálnymi 66 % svetového obyvateľstva s prístupom na internet a 34 % obyvateľstva bez neho. Aj preto sa očakáva, že najväčší prínos z umelej inteligencie budú mať už rozvinuté ekonomiky a Čína,“ uviedla VÚB.

Čistý dopad na celkový počet pracovných miest v globálnej ekonomike však môže byť podľa VÚB aj pozitívny, pretože i v minulosti sa už viackrát stalo, že niektoré pracovné miesta budú v dôsledku inovácií zanikať, pričom sa ekonomika zvyčajne tešila čistému prírastku pracovných miest.

Aktuálny „job report“ Svetového ekonomického fóra podľa mesačníka VÚB konštatoval, že z 800 nimi opýtaných spoločností takmer 75 % z nich očakáva, že v horizonte najbližších piatich rokov bude AI využívať. Polovica očakáva, že AI vytvorí nové pracovné miesta, zatiaľ čo štvrtina naopak očakáva pokles miest pre používanie AI.

„Najväčším motorom rastu pracovných miest by mali byť analýza takzvaných veľkých dát (big data), technológie riadenia zmeny klímy a životného prostredia, ako aj šifrovanie a kybernetická bezpečnosť,“ dodala VÚB.

Regulácia umelej inteligencie

Nad rizikami umelej inteligencie sa zamýšľajú úradníci aj politici. Aj preto bude umelá inteligencia v EÚ regulovaná zákonom, ktorý je prvým komplexným zákonom o umelej inteligencii na svete. Upozornila na to spoločnosť Enehano s tým, že regulácia je síce potrebná, mala by však byť prijímaná ako široký konsenzus medzi odborníkmi z rôznych oblastí.

„Umelá inteligencia je v súčasnosti jedným z hnacích motorov napredovania vo všetkých oblastiach života. Tak ako každý nový vynález, aj umelá inteligencia môže byť zneužiteľná. Preto je dobré, že sa pracuje na jasnom a riadne definovanom rámci, na základe ktorého sa bude umelá inteligencia využívať,“ podčiarkol Eduard Gers zo spoločnosti Enehano.

Zavádzanie umelej inteligencie napomáha hospodárstvu, ale otvára aj potenciál na zlepšenie služieb verejnosti.

Môže poskytnúť riešenia mnohých výziev aj v zdravotníctve, aj v poľnohospodárstve, má vplyv tiež na uhlíkovú stopu.

Think tank Európskeho parlamentu odhaduje, že umelá inteligencia pomôže znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 1,5 % až 4 % a dokonca môže priniesť do roku 2035 rast produktivity práce od 11 % až do 37 %.