V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európska únia čelí podľa zástupcov veľkých zamestnávateľov najhlbšej kríze konkurencieschopnosti za posledné desaťročia. Klub 500 upozorňuje, že reakcia Európskej komisie ide opačným smerom, než si situácia vyžaduje. Namiesto riešenia vysokých cien energií a rastúcej regulačnej záťaže prichádzajú ďalšie administratívne zásahy, ktoré môžu tlak na priemysel ešte zvýšiť.

„Európska únia sa dnes správa, akoby problémom nebola strata konkurencieschopnosti, ale nedostatok regulácií. Výsledkom je, že namiesto návratu výroby do Európy urýchľujeme jej odchod,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Rozdiel medzi Úniou a globálnymi konkurentmi je podľa neho zreteľný nielen v dátach, ale aj v realite výrobných závodov.

Rebríček konkurencieschopnosti IMD pre rok 2025 prisudzuje EÚ priemerné skóre 69,1 bodu, zatiaľ čo USA dosahujú 84,3 bodu a Čína 82,1 bodu. Podľa Gregora kým Spojené štáty a Čína riešia, ako vyrábať viac, lacnejšie a rýchlejšie, Európa sa sústreďuje na ďalšie regulácie.

Kritika smeruje najmä k návrhu Industrial Accelerator Act a iniciatíve Clean Corporate Vehicles. Hoci Komisia priznáva, že vysoké ceny energií sú kľúčovým problémom, podľa Klubu 500 nenavrhuje reformu trhu s elektrinou ani riešenie cenových rozdielov medzi členskými štátmi.

„Bez lacnej a predvídateľnej energie nebude mať európsky priemysel šancu obstáť. Žiadne nálepky Made in EU ani povinné kvóty nenahradia fyzickú realitu cien energií,“ zdôrazňuje Gregor.

Obavy vyvolávajú aj povinné kvóty na bezemisné vozidlá vo firemných flotilách. Do roku 2030 by mali nové podnikové autá vo veľkých firmách tvoriť minimálne 69 percent nízkoemisných vozidiel, z toho 45 percent bezemisných. Pri dodávkach má ísť o 40 percent, pričom 36 percent má byť bezemisných. Podľa Gregora ide o priamy zásah do podnikateľských rozhodnutí.

Klub 500 zároveň upozorňuje na realitu globálnych dodávateľských reťazcov. Čína dnes zabezpečuje približne 80 percent svetovej výroby batériových článkov a dominuje v spracovaní kritických nerastov. „Nemôžeme hovoriť o strategickej autonómii, ak si administratívne zvyšujeme dopyt po technológiách, ktoré takmer výlučne vyrába niekto iný,“ dodáva Gregor. Podľa neho bez návratu ku konkurencieschopnosti hrozí Európe ďalší úpadok priemyslu aj pracovných miest.