V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európska únia vstupuje do ďalšej fázy diskusií o zákaze dovozu ruskej energie a napätie medzi inštitúciami je citeľnejšie než kedykoľvek predtým. Kým Európska komisia aj členské štáty hľadajú kompromisné riešenia, ktoré by zohľadňovali rozdielnu energetickú realitu jednotlivých krajín, Európsky parlament pritvrdzuje. Odmieta akékoľvek výnimky, aj tie, ktoré by priamo ovplyvnili energetickú bezpečnosť vnútrozemských štátov, medzi nimi aj Slovenska.

Podľa informácií portálu euronews.com sa europoslanci nechystajú povoliť ani minimálne odchýlky zo zákazu importu ruských fosílnych palív v prípade, že dôjde k náhlemu prerušeniu dodávok. Zatiaľ čo Komisia v júnovom návrhu počítala s možnosťou udeliť dočasné výnimky pre štáty s vysokou závislosťou od ruského plynu, Parlament túto líniu zásadne odmieta.

Parlament pritvrdzuje

Neformálny konsenzus medzi vládami členských krajín, Komisiou a Parlamentom naznačoval, že Slovensko či Maďarsko by mohli v prípade krízy dočasne získavať energiu z Ruska, aby predišli náhlym výpadkom. Europoslanci však trvajú na tom, že takýto postup by poprel strategické ciele Únie a predlžoval jej závislosť od Moskvy.

Podľa správy o stave energetickej únie dosiahol od augusta 2025 dovoz ruského plynu vrátane LNG približne 12 % všetkého plynu importovaného do EÚ. Hoci ide o masívny pokles oproti 45 % v roku 2021, stále hovoríme o zdroji, ktorý Európu stojí okolo 210 miliárd eur smerujúcich priamo do ruského rozpočtu. A práve to je argument, ktorý europoslanci považujú za zásadný.

Lotyšská europoslankyňa Inese Vaidereová celú situáciu komentovala ostro. Označila za „nepochopiteľné“, že Únia aj po troch rokoch vojny naďalej nakupuje ruské energetické suroviny. Parlament podľa nej požaduje „úplný zákaz dovozu ruskej ropy a plynu od 1. januára 2027 bez akýchkoľvek dočasných výnimiek“.

PGNiG

Dodala aj kritiku na adresu členských krajín. „Žiaľ, pozícia členských štátov je oveľa miernejšia, keďže stanovuje iba zákaz plynu a až od roku 2028, čím udeľuje neoprávnené výnimky Maďarsku a Slovensku, ktoré majú alternatívne možnosti dodávok.“

Alternatívy existujú, tvrdia niektorí europoslanci

Časť poslancov uznáva komplikovanú geografickú situáciu vnútrozemských štátov. Napriek tomu argumentujú, že rozvoj infraštruktúry v regióne, najmä v Bulharsku a Rumunsku, vytvára priestor pre zastavenie dovozu z Ruska už v najbližších rokoch. Nové prepojenia a kapacity by podľa nich mohli byť funkčné v rokoch 2026 až 2027 a zásadne znížiť závislosť stredoeurópskeho priestoru od ruských surovín.

Diplomatické zdroje, na ktoré sa euronews.com odvoláva, dopĺňajú, že Parlament „vidí mnoho medzier a chce ich upchať“. Zároveň priznávajú, že europoslanci nemusia mať dostatok technických znalostí o detailoch energetickej infraštruktúry, čo môže vyvolávať ďalšie napätie pri rokovaniach.

Napriek nezhodám medzi inštitúciami ostáva spoločným cieľom dosiahnuť finálnu politickú dohodu ešte pred Vianocami. Ďalšie kolo rokovaní je naplánované na štvrtok a bude kľúčové nielen pre energetickú budúcnosť EÚ, ale aj pre krajiny ako Slovensko, ktoré budú musieť svoje energetické stratégie zásadne prehodnotiť.