V tomto texte boli použité materiály TASR.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa v závere roka opäť vyjadril k citlivej otázke budúcnosti európskej obrany a vzťahov so Spojenými štátmi. Podľa jeho slov Európska únia nemusí a ani by nemala budovať svoju obrannú politiku v úplnom odklone od USA, hoci sa v posledných rokoch čoraz častejšie diskutuje o potrebe väčšej strategickej autonómie Európy. Rutte tým reagoval na rastúce obavy v niektorých členských štátoch EÚ, že americká zahraničná politika by sa mohla postupne viac orientovať dovnútra krajiny.

V rozhovore pre agentúru DPA Rutte zdôraznil, že záväzok Spojených štátov voči NATO zostáva podľa neho pevný a nemenný. „Som úplne presvedčený, že USA sú plne zaangažované v NATO.

O tom niet pochýb,“ uviedol. Zároveň však pripomenul, že Washington už dlhší čas očakáva od európskych spojencov väčší podiel zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť. Tento tlak sa netýka iba politických vyhlásení, ale predovšetkým konkrétnych investícií do obrany, výrobných kapacít a modernizácie ozbrojených síl.

Buduje si Európa vlastnú armádu? Šéf NATO vysvetľuje, prečo by to bola chyba

Rutte svoje slová zasadil do kontextu júnového summitu NATO v holandskom Haagu, kde sa všetky členské krajiny dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov na úroveň 5 % HDP do roku 2035. Tento záväzok označil za jeden z najvýraznejších výsledkov zahraničnej politiky Donald Trump, keďže ide o jasný signál, že Európa aj Severná Amerika chcú posilniť spoločnú obrannú základňu.

TASR/Gemini

V európskom politickom prostredí však zaznievajú aj radikálnejšie návrhy. Predseda Európskej ľudovej strany Manfred Weber nedávno vyhlásil, že Európska únia by sa mala transformovať na akési „európske NATO“, pretože sa podľa neho už nemožno neobmedzene spoliehať na Spojené štáty. Rutte tieto slová ocenil ako prejav snahy o silnejšiu Európu, no zároveň s nimi úplne nesúhlasil.

Podľa generálneho tajomníka NATO je dôležité nezabúdať, že Aliancia nie je totožná s Európska únia. Hoci 23 členských štátov EÚ je zároveň členmi NATO, ich spoločný hospodársky výkon tvorí len približne 25 % ekonomickej sily celej Aliancie. Zvyšných 75 % pochádza z krajín mimo Únie, medzi ktoré patria Spojené kráľovstvo, Nórsko, Kanada a najmä Spojené štáty.

Rutte tak vysiela jasný odkaz. Európa má posilňovať vlastné obranné kapacity, investovať viac do armád a obranného priemyslu a prevziať väčší diel zodpovednosti. Zároveň však nemá opúšťať základný princíp NATO, ktorým je transatlantická spolupráca. Podľa neho práve kombinácia silnejšej Európy a aktívnych Spojených štátov predstavuje najlepšiu záruku bezpečnosti v čoraz nestabilnejšom globálnom prostredí.