V tomto texte boli použité materiály TASR.

Ambiciózne plány Európskej únie, ktoré mali počas nasledujúceho desaťročia urýchliť prechod na elektrickú mobilitu, narážajú na čoraz zreteľnejšie regionálne rozdiely. Nová analýza spoločnosti Coface upozorňuje, že zatiaľ čo severozápad Európy sa stal lídrom v adaptácii elektromobilov, juhovýchod kontinentu výrazne zaostáva.

Podľa dát Coface je kontrast priepastný: krajiny ako Nórsko, Holandsko či Švédsko dosiahli podiel elektrických vozidiel presahujúci 30 %, zatiaľ čo v juhovýchodných štátoch, vrátane Bulharska, Rumunska či Grécka, sa tento podiel pohybuje len okolo 5 %.

„Európa je silne rozdelená medzi progresívny severozápad, kde podiel elektrických áut presahuje 30 %, a zaostávajúci juhovýchod s podielom okolo 5 %. Kľúčové ekonomiky, ako Nemecko a Francúzsko, sa medzitým približujú k 20-percentnému podielu,“ vysvetľuje Martin Procházka, riaditeľ úpisu rizika Coface pre Slovensko a Česko.

Nemecko a Francúzsko medzi ambíciou a realitou

Zatiaľ čo Nórsko už úplne ukončilo predaj áut so spaľovacím motorom, ostatné krajiny západnej Európy váhajú. Nemecko, ktoré sa podieľa na štvrtine všetkých nových predajov vozidiel v Európskej únii, bude mať podľa Procházku kľúčové slovo v otázke osudu spaľovacích motorov po roku 2035. Práve v tejto krajine sa najviditeľnejšie prejavuje konflikt medzi klimatickými cieľmi a hospodárskou realitou.

Francúzsko sa síce otvorene hlási k zákazu predaja spaľovacích áut od roku 2035, no podľa ministra priemyslu Marca Ferracciho je vláda pripravená zvažovať výnimky, pokiaľ by neohrozili hlavný cieľ dekarbonizácie. Podobne aj nemecké automobilky a odborové zväzy volajú po spomalení tempa prechodu na elektromobilitu.

Nio (úprava redakcie)

Kancelár Friedrich Merz tento postoj podporil, no rozhodnutie zatiaľ nepadlo. „Verím, že koniec spaľovacích motorov bude v nejakej forme odložený až do roku 2040, hlavne v nádeji na zachovanie pracovných miest v automobilovom priemysle. Ide predovšetkým o sociálne pochopiteľné gesto, ktoré je vzhľadom na ťažkosti, ktorým tento priemysel čelí, čoraz viac žiadané,“ dodáva Procházka.

Brzdy inovácií a regulačný labyrint

Podľa Coface by samotné odloženie konca spaľovacích motorov nemalo výrazný vplyv na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Problémom je podľa Procházku najmä pomalé tempo inovácií, zdĺhavá energetická transformácia a nadmerná regulácia, ktorá brzdí efektívne investície.

„Ak chce Európa zostať konkurencieschopná, musí si stanoviť obmedzený počet prioritných cieľov a primerane nasmerovať investičnú činnosť na ich dosiahnutie. Dnes sa snažíme pokryť všetko, ale nič z toho nie je efektívne,“ upozorňuje.

Európska elektromobilita sa tak ocitla v bode zlomu. Kým severozápad kontinentu ukazuje, že rýchly prechod na elektrickú dopravu je možný, juhovýchodná Európa zápasí s nedostatkom infraštruktúry, nízkou kúpyschopnosťou obyvateľov a slabšou štátnou podporou. Ak sa tieto rozdiely nepodarí prekonať, hrozí, že európska stratégia uhlíkovej neutrality sa rozpadne na dve odlišné trajektórie. Z jednotného trhu sa stane mozaika krajín idúcich odlišnými rýchlosťami do budúcnosti mobility.