V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Vysoké ceny energií už nie sú v Európskej únii takou pálčivou témou ako v rokoch 2022 a 2023. Slovensko podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu situáciu zvládlo pomerne dobre a pomoc s drahými energiami zaviedlo skôr a razantnejšie ako napríklad Česká republika.

V súčasnosti by sa však krajiny EÚ mali podľa neho zamerať na komplexné systémové riešenie vysokých cien energií na celoeurópskej úrovni, ktoré by efektívne riešilo problém pre všetky členské štáty.

Emisné povolenky ako hlavná príčina drahých energií

Jedným z hlavných faktorov, ktoré podľa Kovandu umelo zdražujú energie pre priemysel aj domácnosti, je systém emisných povoleniek. Tie sú v Európskej únii najdrahšie na svete, pričom žiadna iná ekonomika, ktorá ich zaviedla – či už Nový Zéland, Kalifornia, Južná Kórea alebo Čína – neplatí za ne tak vysoké sumy ako európske firmy. Navyše, mnohé krajiny žiadne emisné povolenky nemajú, čím si zabezpečujú výrazne nižšie náklady na výrobu energie.

„Ponúka sa nám pozastavenie systému emisných povoleniek. Tie európske emisné povolenky sú suverénne najdrahšie. Žiadna iná ekonomika, kde uplatňujú povolenky, nemá zďaleka tak vysoké ceny povoleniek ako Európska únia. Takže to je niečo, s čím si EÚ strieľa do nohy,“ uviedol Kovanda.

Fuergy - Riešenia od slovenského startupu optimalizujú náklady na energie, ale aj významným spôsobom znižujú emisie CO2e.

Dilema medzi lacnou energiou a ekologickými cieľmi

Podľa Kovandu si musí Európska únia položiť zásadnú otázku: chceme lacnejšie energie, alebo budeme naďalej presadzovať „zelenú” politiku za každú cenu? Ak bude EÚ pokračovať v súčasnom trende, bude musieť počítať s tým, že prísne environmentálne opatrenia spôsobia stratu miliónov pracovných miest, vyššie ceny energií a zníženú konkurencieschopnosť európskej ekonomiky voči tretím krajinám.

Zároveň upozorňuje, že snaha EÚ o znižovanie emisií má len minimálny vplyv na globálnu situáciu. „Už teraz sa Európa podieľa na globálnych emisiách skleníkových plynov len zhruba 6 až 7 percentami. Čo dosiahneme, ak to zrazíme na 5 alebo na 4 %? Bude to stáť obrovské peniaze, vytvorí to množstvo nezamestnaných a z globálneho hľadiska si to nikto ani nevšimne,“ podotkol ekonóm.

Podľa Kovandu je potrebné si uvedomiť, že najväčšími znečisťovateľmi na svete sú Čína, India, Rusko, Spojené štáty a ázijské ekonomiky. Ak má byť globálna ekologická transformácia úspešná, musia sa hlavné opatrenia prijímať práve v týchto krajinách, nie výlučne v Európe.