V  texte boli použité materiály TASR.

Rusko opäť pritvrdilo v snahe udržať stabilitu na domácom palivovom trhu. Vláda v Moskve predĺžila zákaz vývozu benzínu až do 31. októbra. Dôvodom je prudký rast cien pohonných látok, ktorý súvisí s opakovanými ukrajinskými útokmi na rafinérie a ropné sklady.

Ukrajina týmto spôsobom cielene oslabuje ruský vojnový rozpočet, keďže príjmy z exportu ropy a ropných produktov sú pre Moskvu kľúčovým zdrojom financovania vojenskej ofenzívy. Útoky na infraštruktúru však majú okamžitý dopad aj na vnútorný trh – znižujú výrobnú kapacitu, obmedzujú distribúciu a vytvárajú tlak na ceny, ktoré sa tento mesiac priblížili k rekordným hodnotám.

K situácii prispieva aj zvýšený dopyt. Narušenia leteckej a železničnej dopravy prinútili viac ľudí presúvať sa individuálne, najmä počas letnej sezóny. To znamená vyšší odber benzínu, ktorý už oslabený trh nedokázal pokryť bez dramatického rastu cien.

TASR/AP

Kremeľ preto siahol po rovnakom nástroji ako už viackrát v minulosti – zákaz vývozu má dočasne presmerovať zásoby výhradne na domáci trh. Podľa vyhlásenia vlády na Telegrame ide o opatrenie, ktoré má „udržať stabilnú situáciu na domácom trhu s palivami“.

Rusko je jedným z najväčších producentov ropy na svete a akékoľvek zásahy do jeho exportnej politiky majú presah aj na globálny trh. Hoci samotný zákaz sa vzťahuje len na benzín pre automobily, môže zvýšiť tlak na medzinárodné ceny pohonných látok, najmä v regiónoch, ktoré doteraz využívali ruský export ako zdroj dodávok.

Aktuálny krok Moskvy tak ukazuje, že vojna sa neodohráva len na fronte, ale aj v energetike. Útoky na rafinérie a následné protiopatrenia v podobe exportných zákazov sú súčasťou širšej hospodárskej vojny, ktorej dôsledky čoraz viac pociťujú aj ruskí spotrebitelia.