V texte boli použité materiály TASR.

Európska komisia oznámila ďalší veľký zásah do technologickej legislatívy. Po mesiacoch kritiky zo strany technologických firiem, priemyselných zväzov aj niektorých členských štátov prichádza návrh na zjednodušenie viacerých pravidiel. Najvýraznejšou zmenou je odklad prísnych častí zákona o umelej inteligencii (AI Act), ktoré mali vstúpiť do platnosti v auguste 2026. Po novom sa počíta s decembrom 2027.

Komisia tvrdí, že cieľom nie je oslabiť ochranu Európanov, ale odstrániť nadmernú byrokraciu, znížiť administratívnu záťaž pre podniky a zvýšiť rýchlosť zavádzania inovácií.

„Zjednodušenie nie je deregulácia. Znamená to, že kriticky prehodnocujeme našu reguláciu,“ uviedla Komisia v oficiálnom stanovisku.

Odklad sa týka oblastí s najvyšším rizikom

Balík zmien nazývaný Digitálny omnibus sa má ešte prerokovať a odhlasovať v členských štátoch. Najväčšou úpravou je posunutie účinnosti častí AI Actu, ktoré upravujú využívanie umelej inteligencie v citlivých oblastiach, akými sú:

• biometrická identifikácia,

• cestná doprava,

• poskytovanie verejných služieb,

• prijímanie do práce a testovanie,

• zdravotnícke služby,

• hodnotenie úverovej bonity,

• presadzovanie práva.

Ide o segmenty, kde legislatíva pôvodne ukladala firmám povinnosť implementovať prísne bezpečnostné mechanizmy, auditné systémy a dokumentáciu. Podľa technologických spoločností by však pôvodný termín 2026 predstavoval pre európske firmy zásadnú konkurenčnú nevýhodu.

Úpravy zasiahnu aj GDPR a elektronické súkromie

Digitálny omnibus sa netýka len zákona o umelej inteligencii. Komisia navrhuje zefektívniť a zladiť aj ďalšie zásadné regulácie:

• GDPR,

• smernicu o elektronickom súkromí,

• zákon o údajoch (Data Act).

Mimoriadne citlivou témou je plánovaná zmena interpretácie GDPR, ktorá by umožnila spoločnostiam ako Google, Meta či OpenAI používať osobné údaje Európanov na trénovanie modelov umelej inteligencie. Doteraz bol tento postup vo väčšine prípadov sporný alebo úplne zakázaný.

Komisia tvrdí, že úpravy sú potrebné, aby Európa nestratila tempo vo vývoji AI. Kritici však upozorňujú, že otvorenie GDPR môže oslabiť ochranu súkromia, ktorú EÚ roky považovala za svoju kľúčovú výhodu.

Freepik/Unsplash (Úprava redakcie)

Cieľ: silnejší európsky technologický sektor

Zjednodušenie legislatívy prichádza v období, keď európsky technologický sektor čelí tlaku zo strany USA a Číny. Obe tieto krajiny investujú do technologickej infraštruktúry, výskumu aj regulácie, ktoré umožňujú rýchlejší rozvoj umelej inteligencie.

EÚ sa preto snaží znížiť prekážky, ktoré brzdia najmä malé a stredné podniky pri používaní AI. Súčasťou balíka je aj zjednodušenie pravidiel pre súhlas s tzv. kontextovými cookies, čo má uľahčiť fungovanie webových služieb a reklamy.

Čaká sa na schválenie členskými štátmi

Návrh musí prejsť ešte diskusiou v Rade EÚ, kde môžu členské štáty žiadať ďalšie úpravy. Až potom sa začne pracovať na finálnom znení legislatívy.

Hoci Komisia tvrdí, že pravidlá zostanú prísne, ich posun o viac ako rok naznačuje, že európska AI politika vstupuje do novej, pragmatickejšej fázy. Balansovanie medzi ochranou občanov a podporou technologickej konkurencieschopnosti tak bude v najbližších rokoch jednou z najdôležitejších tém digitálnej Európy.