K 1. decembru bolo objavených takmer 4900 exoplanét, ktoré sú súčasťou viac ako 3600 planetárnych systémov. Objav nového sveta obiehajúceho vzdialenú hviezdu je vždy nesmiernou senzáciou, obzvlášť keď ide o giganta a tak vzácnu planétu, akou je nedávno objavená b Centauri b. Na tému upozornil portál Futurism.

Jedinečná exoplanéta

Exoplanéta b Centauri b je jedinečný svet obiehajúci binárny hviezdny systém b Centauri, ktorý leží vo vzdialenosti 325 svetelných rokov. Objav tejto planéty robí z b Centauri najhmotnejšiu dvojhviezdu, pri ktorej bola identifikovaná planéta, upozorňuje portál ScienceAlert. Navyše, planétu sme dokázali odhaliť priamym pozorovaním pomocou teleskopu VLT.

Keďže exoplanéty sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti a iba veľmi slabo odrážajú svetlo, ich priame pozorovanie vždy nadchne a zapôsobí. Vzhľadom na naše technologické možnosti je b Centauri b jedna z mála exoplanét, ktoré sme dokázali priamo pozorovať. Tento fakt je však v tomto prípade azda tá najmenšia senzácia akú b Centauri b vzbudila.

V prvom rade objav spravil z dvojhviezdy b Centauri najťažšiu dvojhviezdu, pri ktorej bola objavená planéta. Až do jej objavenia vedci dokonca neverili, že tak hmotná a masívna dvojhviezda môže hostiť planétu. Podľa dostupných informácií totiž nebola planéta objavená pri žiadnej hviezde, ktorá by bola hmotnejšia ako 3-násobok hmotnosti Slnka.

Spoločná hmotnosť oboch hviezd tvoriacich binárny hviezdny systém b Centauri je 6 až 10-násobne väčšia ako hmotnosť Slnka, čo z tohto systému robí najťažšieho známeho planetárneho hostiteľa.

Okrem toho je „tancujúci“ hviezdny pár najhorúcejšou dvojhviezdou, okolo ktorej obieha planéta. Hviezdy, ktoré obiehajú tak blízko seba, že donedávna boli považované za jednu hviezdu, sú natoľko horúce a emitujú toľko röntgenového / ultrafialového žiarenia,  exoplanéty musia mať obrovský problém sa pri nich vôbec sformovať.

Hlavná hviezda systému dosahuje extrémne horúcich 17 760 °C, čo je 3-krát viac ako teplota povrchu nášho Slnka. Tento binárny systém tvoria veľmi mladé hviezdy s vekom len 15 miliónov rokov, čo je oproti veku našej centrálnej hviezdy takmer nič. (Slnko má 4,6 miliardy rokov)

Čo sa týka samotnej planéty, je vedeckým skvostom sama o sebe. Ide o obrovského giganta, ktorý je až 10,9-násobne väčší, ako najväčšia a najhmotnejšia planéta Slnečnej sústavy (Jupiter). Navyše, planéta obieha okolo svojich hviezd až v 100-krát väčšej vzdialenosti ako Jupiter okolo Slnka. Inými slovami, planéta obieha okolo hviezd b Centauri vo vzdialenosti 556 AU (AU – astronomická jednotka predstavuje vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou).

Objav zmenil náš pohľad na hviezdy

Podľa autorov dokonca objav tejto planéty úplne mení pohľad na masívne hviezdy, ako na hostiteľov planét. Odborníci vo svojej štúdii publikovanej v žurnále Nature konštatujú, že táto obrovská vzdialenosť, respektíve veľká obežná dráha, vôbec jedna z najväčších, môže byť dôvod, prečo planéta existuje a prežíva v tak nehostinnom a extrémnom prostredí.

Vedci si však zatiaľ netrúfajú s určitosťou stanoviť, ako presne bola b Centauri b sformovaná. Podľa akceptovaných modelov sa planéta mohla sformovať postupným nabaľovaním častíc prachu víriacich v molekulárnom oblaku. Vzhľadom na to, v akej vzdialenosti sa nachádza od svojej hviezdy, je táto možnosť pomerne nepravdepodobná. Je však možné, že planéta sa v čase formovania nachádzala bližšie pri hviezdach a postupom času sa od nich vzďaľovala.

Druhým scenárom je gravitačná nestabilita, čo znamená, že prach a plyn v akrečnom disku sa zrútil do planéty. Hoci ani jedna z uvedených možností nie je 100 %, je isté, že planéta svojou prítomnosťou narúša mnoho vecí, ktoré si astrofyzici mysleli o tvorbe planét.

Čítajte viac z kategórie: Novinky