Svet, aký dnes poznáme, je do veľkej miery závislý na moderných technológiách, satelitoch a elektrickej infraštruktúre. Málokto si však uvedomuje, že naše technologické vymoženosti sú citlivé na extrémne prírodné javy, ktoré by mohli spôsobiť obrovské škody.

Jedným z najväčších rizík pre našu technickú infraštruktúru sú slnečné búrky – intenzívne erupcie energie zo Slnka, ktoré môžu zasiahnuť našu planétu. Na ich nebezpečenstvo upozornil portál ScienceAlert s odvolaním na The Conversation.

Hrozba pre modernú spoločnosť

V septembri 1859 došlo k udalosti, ktorá je v modernej histórii známa ako Carringtonská udalosť. V tej dobe telegrafné systémy v Európe a Amerike prestali fungovať a na oblohe sa objavili jasné polárne žiary. Tento prírodný úkaz bol priamym dôsledkom silnej slnečnej búrky. Ak by k takejto udalosti došlo dnes, následky by mohli byť ďaleko zničujúcejšie.

Slnečné búrky vznikajú pri výronoch koronálnej hmoty – masívnych oblačných výbuchoch nabitých častíc, ktoré opúšťajú Slnko a môžu zasiahnuť Zem. Naša planéta je chránená magnetickým štítom, no ak je búrka dostatočne silná, dokáže tento štít dočasne oslabiť, čo by malo katastrofálne dôsledky. Poškodenie satelitov, globálnych komunikačných sietí a elektrických rozvodov sú len niektoré z reálnych hrozieb.

Moderné technológie, od navigačných systémov až po telekomunikačné siete, závisia od satelitov obiehajúcich okolo Zeme. Pri silnej slnečnej búrke by mohlo dôjsť k ich zničeniu alebo výraznému poškodeniu, čo by viedlo k narušeniu všetkých oblastí života, od leteckej dopravy po bankový sektor. Elektrické siete, ktoré sú srdcom našej modernej spoločnosti, by mohli byť vážne poškodené alebo dokonca úplne zničené.

Lekcie z minulosti

Vedci dokázali odhaliť viacero takýchto extrémnych slnečných búrok prostredníctvom analýzy letokruhov stromov a rádioaktívneho uhlíka. Jedna z najsilnejších búrok v histórii sa odohrala v roku 774 a bola oveľa silnejšou ako Carringtonská udalosť. Takéto historické udalosti poskytujú výskumníkom cenné údaje o sile a frekvencii týchto javov, čo nám pomáha lepšie pochopiť riziká do budúcnosti.

Tím vedcov z Japonska na čele s Fusa Miyake zistil, že extrémne slnečné búrky môžu spôsobiť náhle zmeny v koncentrácii rádioaktívneho uhlíka, ktorý stromy absorbujú. Táto metóda nám umožňuje datovať udalosti, ktoré neboli zaznamenané v historických záznamoch, čo poskytuje jedinečný pohľad na slnečné aktivity v dávnej minulosti.

Príprava na budúce hrozby

Zatiaľ nevieme presne predpovedať, kedy dôjde k ďalšej veľkej slnečnej búrke, no vedci sa zhodujú, že je len otázkou času, kedy k tomu dôjde. S postupujúcimi technológiami a lepším porozumením fungovania Slnka sa v budúcnosti môžeme lepšie pripraviť. Vývoj nových systémov včasného varovania a zlepšenie odolnosti našich technológií proti vplyvom slnečných búrok by mohli zmierniť potenciálne škody.

Zatiaľ nám však zostáva len pozorovať Slnko a analyzovať dostupné dôkazy. Čo sa týka slnečných búrok, platí jedno pravidlo: ich hrozba je reálna a môže nás zasiahnuť kedykoľvek.