Zdá sa, že vedcom sa pomaly ale isto začína dariť objavovať niektoré „chýbajúce“ články medzi čiernymi dierami vo vesmíre. Dôkazom je aj nová štúdia publikovaná v žurnále The Astrophysical Journal, v ktorej vedci v hviezdokope IRS 13 objavili nepolapiteľnú čiernu dieru strednej hmotnosti. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Nepolapiteľná čierna diera

Čierne diery strednej hmotnosti sú dlhodobo považované za chýbajúci článok vypĺňajúci medzeru medzi menšími čiernymi dierami hviezdnej hmotnosti a supermasívnymi monštrami sídliacimi uprostred takmer každej známej galaxie.

Objavená čierna diera strednej hmotnosti sa nachádza v hviezdokope IRS 13 vzdialenej 0,1 svetelného roka od supermasívnej čiernej diery, ktorá sídli v centre Mliečnej dráhy. To predmetnú stredne hmotnú čiernu dieru robí „kľúčovým prvkom pre pochopenie toho, ako čierne diery rastú a vyvíjajú sa.“

Hoci hranica medzi supermasívnymi čiernymi dierami a „klasickými“ čiernymi dierami nie je presne definovaná, vo všeobecnosti sa za stredne hmotné čierne diery považujú čierne diery, ktoré sú väčšie ako diery vzniknuté kolapsom hviezdy (to sú tie „najbežnejšie“) a menšie ako supermasívne čierne diery s hmotnosťou niekoľkých miliónov až miliárd hmotností Slnka.

Výpočty vedcov pritom ukázali, že pozorovaná čierna diera v IRS 13 má hmotnosť zhruba 30 000-násobku hmotnosti Slnka.

Zvláštny objekt

Za zmienku ale rozhodne stojí fakt, že existencia IRS 13 pre vedcov nie je žiadna novinka. Táto malá hviezdokopa bola totiž objavená pred viac ako 25 rokmi, pričom spočiatku bola považovaná za veľmi zvláštnu hviezdu, neskôr bola klasifikovaná ako binárna sústava hviezd a potom ako hviezda typu Wolf-Ryaet.

Nakoniec bolo IRS 13 identifikované ako malé zoskupenie hviezd, ale jeho blízkosť k supermasívnej čiernej diere Sgr A* naznačovala, že by nemalo byť schopné udržať si svoju štruktúru. Táto anomália zaujala astrofyzikov, vrátane Floriana Peißkera z Univerzity v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.

Tí sa rozhodli skúmať pohyb hviezd a plynu v IRS 13, pričom očakávali chaotické vzory v pohybe. Opak bol však pravdou. To vedcov priviedli k teórii o prítomnosti neviditeľného masívneho objektu, ktorý drží cele zoskupenie pohromade.