Vo vodách východného Baltického mora sa odohrala dráma ako z akčného filmu, keď sa estónske ozbrojené sily pokúsili zastaviť ropný tanker Jaguar, plaviaci sa údajne pod vlajkou Gabonu, no podozrivý z toho, že patrí do Putinovej „tieňovej flotily“, ktorou Kremeľ obchádza západné sankcie. Po tom, ako tanker odmietol spolupracovať, nasledovala bezprecedentná vzdušná prestrelka medzi lietadlami NATO a Ruska.

Estónsko nasadilo do akcie vojenskú hliadkovú loď, vrtuľník A139 a prieskumné lietadlo M-28 Skytruck. Cieľom bolo preveriť právny štatút plavidla, ktoré sa pohybovalo „bez štátnej príslušnosti“, ako uviedol estónsky veliteľ Ivo Värk. Vysvetlil, že pre túto nejednoznačnosť Estónsko považovalo zásah silou za neprimeraný a loď iba monitorovalo, kým nedorazila do ruských vôd. O téme informoval portál LBC.

Putinova hra s ohňom pokračuje

Všetko sa začalo pri ostrove Naissaar, neďaleko Tallinnu, kde estónske námorníctvo komunikovalo s posádkou tankera vysielačkou. Príkaz znel jasne: „Toto je estónska vojnová loď Papa 6732. Vaša žiadosť bude zamietnutá. Okamžite zmeňte kurz na 105.“ Reakcia z paluby tankera bola však posmešná. „To je vaše privítanie, s vrtuľníkmi. Akí klauni,“ zaznelo v ruštine, kým iný hlas – hovoriaci hindsky – spozoroval dron v blízkosti.

Russian Media

V rozhodujúcom momente sa do situácie zapojili aj vzdušné sily. Poľské stíhačky MiG-29, operujúce v rámci NATO, vzlietli, aby sledovali ruský Su-35S, ktorý mal údajne porušiť estónsky vzdušný priestor pri pokuse o krytie tankera. Kamery zachytili dramatickú vzdušnú konfrontáciu nad Fínskym zálivom, kde poľská stíhačka sledovala ruský stroj.

east12west.news

Napriek snahe Estónska sa tankeru podarilo dostať až k ostrovu Gogland, ktorý je pod kontrolou Ruska, a pokračovať smerom k prístavu Primorsk. Podľa proruského portálu Izvestija: „Napriek demonštrácii sily estónske úrady nedokázali plavidlo zastaviť.“

Po incidente Estónsko predvolalo ruského chargé d’affaires Lenara Salimullina a odovzdalo mu protestnú nótu kvôli narušeniu vzdušného priestoru. Estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna to označil za „veľmi vážny a poľutovaniahodný incident“, ktorý si podľa neho vyžaduje „tvrdšie a rýchlejšie sankcie“ proti Rusku.

Estónci varovali, ale nezakročili

Zásah Estónska sa podľa ministra obrany Hanno Pevkura konal s cieľom chrániť kritickú infraštruktúru. Ten tvrdí, že „najdôležitejším cieľom bolo zariadiť bezpečnosť našej infraštruktúry, a to sa podarilo“.

Táto nebezpečná konfrontácia prichádza práve v čase, keď sa objavili satelitné snímky svedčiace o výraznom posilnení ruskej armády neďaleko fínskej hranice, konkrétne pri základni v Kamenke. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi tu nebolo takmer nič, teraz sú tam zjavné známky prítomnosti vojakov, leteckej techniky a podpory.

Na geopolitickej scéne medzitým prebiehajú ďalšie pohyby. Ruský prezident Vladimir Putin navrhol mierové rokovania s Ukrajinou v Istanbule, no nakoniec poslal len nižších predstaviteľov, čo západní lídri vnímali ako znevažovanie procesu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj trvá na tom, že bude rokovať iba osobne s Putinom.

V Istanbule tak panuje neistota. Novinári čakajú pred palácom Dolmabahce, kde by sa mali konať rokovania, no zatiaľ nie je jasné, kedy alebo či sa vôbec začnú. Turecký minister zahraničia Hakan Fidan vyjadril nádej, že diskusie otvoria novú kapitolu, ale zatiaľ je atmosféra napätá a nejasná.

Putinovo rozhodnutie nezúčastniť sa rokovaní osobne skritizoval aj Donald Trump, ktorý pôvodne pomohol sprostredkovať tento diplomatický pokus a varoval, že ak sa nič konkrétne nedosiahne, USA môžu zo snáh o mier ustúpiť.

Celý incident okolo tankera Jaguar, vojenské napätie v Baltskom mori a diplomatické manévre v Turecku naznačujú, že situácia medzi Ruskom a Západom je opäť na hrane, a to na mori, vo vzduchu aj za rokovacími stolmi.