Od začiatku vypuknutia pandémie COVID-19 vedci riešia otázku, prečo sa niektorým ľudom toto infekčné ochorenie vyhýba, a to aj napriek bezprostrednému kontaktu. Nová štúdia publikovaná v žurnále Nature teraz odhalila jedinečné imunitné odpovede, ktoré chránia niektorých ľudí pred SARS-COV-2. Na tému upozornil portál StudyFinds.

Dôležitá štúdia

Vedci vo výskume využili pokročilú technológiu jednotlivého sekvenovania buniek, pričom dôkladne sledovali celkom 36 zdravých dobrovoľníkov, ktorí boli úmyselne vystavení vírusu. Dobrovoľníkom bol vírus aplikovaný cez nos.

Tento prístup umožnil skupine vedcov z Wellcome Sanger Institute, University College London a Imperial College London detailne monitorovať imunitné reakcie a analyzovať viac ako 600 000 jednotlivých buniek z krvi a nosových slizníc, uvádza sa v tlačovej správe.

TASR/AP/František Išán

Kľúčové zistenia zdôraznili doteraz neznámy imunitný mechanizmus spojený s génom HLA-DQA2. Osoby s vyššími úrovňami tohto génu preukázali pozoruhodnú schopnosť rýchlo eliminovať vírus, čím zabránili infekcii alebo prejavili len mierny, asymptomatický priebeh. Tento objav naznačuje, že HLA-DQA2 by mohol slúžiť ako potenciálny biomarker pre hodnotenie náchylnosti na COVID-19.

Štúdia tiež identifikovala rozdielne imunitné reakcie medzi účastníkmi. Ako sme spomínali, ľudia s vysokými hladinami tohto génu sa zbavili vírusu tak efektívne, že nemali pozitívne výsledky testov a nemali žiadne symptómy.

Naproti tomu, šesť dobrovoľníkov, u ktorých sa vyvinula infekcia, vykazovali rýchlu imunitnú odpoveď v krvi, ale pomalšiu imunitnú odpoveď v nose. Tento oneskorený obranný mechanizmus umožnil vírusu trvale sa usadiť.

Výskumníci tiež identifikovali bežné vzory aktivovaných T-bunkových receptorov, ktoré majú schopnosť rozpoznať a viazať sa na bunky infikované vírusom. Toto zistenie by samé o sebe mohlo viesť k vývoju cielených terapií s T-bunkami na liečbu nielen COVID-19, ale aj ďalších infekčných ochorení.

Unsplash/Pixabay

Čo to znamená?

„Teraz vieme viac o skorých imunitných udalostiach, ktoré určujú, či sa u niekoho vyvinú symptómy COVID-19 alebo sa vírus účinne vymaže,“ zdôraznil význam týchto zistení hlavný autor štúdie Marko Nikolić.

Napriek týmto sľubným poznatkom, zainteresovaní vedci priznávajú niektoré obmedzenia, vrátane kontrolovaného prostredia a zamerania sa na konkrétne kmeňové varianty vírusu. Tak či onak, výskum predstavuje významný krok vpred v pochopení imunity voči COVID-19 a môže otvoriť cestu k cieleným terapiám a zlepšeniu očkovacej stratégie.

„Mapovaním týchto imunitných odpovedí sa môžeme lepšie pripraviť na budúce pandémie a zlepšiť naše prístupy k vývoju vakcín,“ dodal Nikolić.