Tisíce kilometrov pod našimi nohami sa práve deje niečo neuveriteľne zvláštne. Mnoho vedcov sa aktuálne nazdáva, že vnútorné jadro planéty sa v roku 2009 prestalo otáčať rýchlejšie, ako zvyšok planéty. Na tému upozornil renomovaný žurnál Nature na svojom webe.

Je zemské jadro v procese zmeny smeru rotácie?

Ako píše portál ScienceAlert, pevné vnútorné železné jadro Zeme sa zvyčajne točí v roztavenom vonkajšom obale takmer bez trenia, vďaka čomu si mnoho vedcov myslí, že vnútorné jadro sa otáča rýchlejšie, ako zvyšok planéty.

rost9/freepik

Údaje teraz ale naznačujú, že niekedy v poslednom desaťročí to zjavne prestalo robiť a všetko nasvedčuje tomu, že sa takmer úplne zastavilo.

Ako však portál FonTech.sk upozornil seizmológ Martin Gális z Univerzity Komenského v Bratislave, v tomto prípade nejde o zastavenie „absolútnej rotácie vnútorného jadra, ale relatívnej rotácie vnútorného jadra voči zvyšku Zeme.“

To znamená, že rýchlosť rotácie vnútorného jadra sa postupom času mení. Zatiaľ čo v minulosti sa vnútorné pevné jadro planéty otáčalo rýchlejšie ako povrch Zeme, aktuálne sa točí takmer rovnakou rýchlosťou ako povrch.

„Výsledky ďalej naznačujú, že rotácia naďalej spomaľuje, čiže je predpoklad, že by sa mohlo v budúcnosti vnútorné jadro točiť (o trochu) pomalšie ako povrch Zeme,“ dodáva Gális.

Podľa vedcov ide o normálnu súčasť správania sa planéty, ktorá nepredstavuje žiadne riziko pre život na Zemi, aj keď rotácia jadra ovplyvňuje prostredie na povrchu, píše portál Vice.

Výsledky tejto štúdie publikovanej v žurnále Nature Geoscience môžu pomôcť objasniť mnohé záhady ukrývajúce sa hlboko vo vnútri Zeme, vrátane toho, akú rolu zohráva vnútorné jadro pri udržiavaní pre život potrebného magnetického poľa, ale aj pri ovplyvňovaní rýchlosti rotácie celej planéty (dĺžky dňa).

Argonne National Labs

Záhada rotácie vnútorného jadra Zeme

Bádateľom sa vnútorné jadro Zeme podarilo objaviť vďaka seizmickým vlnám v roku 1936. Zmeny v rýchlosti šírenia vĺn potom odhalili, že zhruba 7 000 km veľké jadro planéty pozostáva z pevného stredu zloženého prevažne zo železa. To sa potom nachádza vo vnútri obalu pozostávajúceho z tekutého železa a ďalších prvkov.

Toto tekuté vonkajšie jadro v podstate oddeľuje 2 400 km veľké vnútorné jadro od zvyšku planéty, čo znamená, že vnútorné jadro sa môže otáčať svojim vlastným tempom. V roku 1996 výskumníci Yi Yang and Xiaodong Song, ktorí sú zároveň aj hlavnými autormi novej štúdie, zistili, že doba seizmických vĺn predchádzajúcich skrz planétu sa v priebehu rokov zmenila, čo naznačuje, že vnútorné jadro rotuje rýchlejšie, ako plášť planéty.

Presnejšie sa ukázalo, že seizmické vlny od 60. rokov do 90. rokov zrýchlili o zlomok sekundy, respektíve to ukázala analýza rozdielov časov príchodov seizmických vĺn prechádzajúcich vnútorným jadrom.

Ďalšie merania potom upresnili rýchlosť tejto tzv. „superrotácie“ vnútorného jadra, na základe čoho odborníci dospeli k záveru, že vnútorné jadro rotuje rýchlejšie ako plášť zhruba o jednu desatinu stupňa za rok. Treba však poznamenať, že nie celá vedecká komunita s týmito výsledkami súhlasila. Niektorí vedci totiž tvrdia, že žiadna superrotácia neexistuje a časové rozdiely sú spôsobené fyzikálnymi zmenami na povrchu vnútorného jadra.

Čo ukazuje nová štúdia

Výskumníci Yi Yang and Xiaodong Song teraz na základe údajov o zemetraseniach, respektíve na základe študovania seizmických vĺn zo zemetrasení z rokov 1995 až 2021 zistili, že superrotácia vnútorného jadra sa okolo roku 2009 zastavila, čo znamená, že vnútorné jadro planéty sa prestalo otáčať rýchlejšie ako povrch Zeme.

Tieto zmeny pritom pozorovali na rôznych miestach po celej zemeguli, čo podľa autorov potvrdzuje, že ide o celoplanetárny fenomén súvisiaci s rotáciou jadra a nie len lokálnou zmenou na povrchu vnútorného jadra.

Seizmológ Gális zdôrazňuje, že ide o relatívnu zmenu rotácie jadra a v žiadnom prípade nejde o zastavenie, či dokonca zmenu smeru rotácie.

„Ak stojíme na povrchu Zeme a vnútorne jadro sa toči rýchlejšie ako povrch, zdá sa nám, že sa vnútorne jadro sa voči nám otáča (toto je relatívna, resp. diferenciálna rotácia). Ak potom vnútorne jadro začne spomaľovať, bude sa nám zdať, že sa prestáva otáčať, v istom okamihu sa prestane voči nám točiť úplne a potom sa nám bude zdať, že sa otáča opačným smerom. Ide ale stále iba o relatívnu
rotáciu v porovnaní s povrchom Zeme, pričom vnútorne jadro sa naďalej bude točiť, akurát rýchlosťou o pár desatín stupňa za rok pomalšie ako povrch Zeme.“

Najbližšie plánujú vedci dôsledne monitorovať to, ako sa rotácia bude v blízkej budúcnosti meniť.