V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovensko má za sebou dlhoročnú ságu, ktorá sa stala symbolom komplikovaných verejných investícií. Generálna oprava Vodnej elektrárne Gabčíkovo je považovaná za kľúčový krok k zabezpečeniu energetickej stability krajiny. Zdá sa, že po rokoch politických sporov, zrušených tendrov a odkladov je opäť o krok bližšie k realizácii. V septembri sa uzavrela prvá fáza aktuálneho medzinárodného tendra a štátny podnik Vodohospodárska výstavba oznámil, že žiadosti o účasť od uchádzačov už vyhodnocuje.

„V lehote na doručenie žiadostí o účasť boli doručené žiadosti, ktoré sa v súčasnosti vyhodnocujú,“ uviedla kancelária generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby. Hoci podnik zatiaľ mlčí o počte uchádzačov aj o ich menách, na rozdiel od minulosti tender nezrušil ani nepredlžoval, čo možno vnímať ako pozitívny signál.

Strategická investícia s vysokou cenou

Modernizácia Vodnej elektrárne Gabčíkovo bola vďaka rozhodnutiu vlády povýšená na strategickú investíciu, čo má zrýchliť povoľovacie procesy a pomôcť prekonať legislatívne prekážky. Projekt je v súčasnosti vo verejnom záujme, čo by malo uľahčiť jeho realizáciu.

Oprava najväčšej slovenskej vodnej elektrárne sa však z roka na rok predražuje. Ešte pred desiatimi rokmi sa náklady odhadovali na približne 80 miliónov eur. Pri nástupe súčasného ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa hovorilo o 200 miliónoch eur, s horným limitom 340 miliónov. Prvý tender vyhlásený za tejto vlády už počítal so sumou 350 miliónov eur, no aktuálny predpokladaný rozpočet je 371 miliónov eur.

„Nakoľko ide o viac etapový postup verejného obstarávania a v súčasnosti prebieha hodnotenie žiadostí o účasť, nie je možné stanoviť časový odhad výsledku verejného obstarávania,“ uviedla Vodohospodárska výstavba. S víťazom tendra plánuje štát podpísať zmluvu na deväť rokov.

TASR

Desaťročia politických sporov

Vodná elektráreň Gabčíkovo sa stala predmetom politických zápasov už od roku 2012, keď vláda Roberta Fica prevzala jej správu od Slovenských elektrární. Hlavným argumentom pre tento krok bola údajná akútna potreba generálnej opravy. Paradoxom však je, že samotná oprava sa odvtedy viackrát odkladala, pričom elektráreň naďalej spoľahlivo vyrábala elektrinu vďaka čiastkovým opravám.

V roku 2017 sa síce podarilo uzavrieť tender a vybrať víťaza – konzorcium Združenie Gabčíkovo so sumou 81 miliónov eur – no projekt zastavili politické nezhody vo vtedajšej koalícii. Následné vlády Matoviča a Hegera tendrové procesy zrušili a začali odznova.

Elektráreň, ktorej zariadenia fungujú od začiatku 90. rokov, je dnes technicky aj morálne zastaraná. S inštalovaným výkonom 720 MW pokrýva približne 8 % ročnej spotreby elektrickej energie na Slovensku a v priemere vyrobí 2,2 TWh elektriny ročne. Okrem toho poskytuje podporné služby a pomáha regulovať prietoky Dunaja, čo je kľúčové pri zvládaní povodní.

Výzva pre energetickú budúcnosť Slovenska

Gabčíkovo je najväčším zdrojom obnoviteľnej energie na Slovensku a jeho modernizácia môže mať zásadný vplyv na ďalší rozvoj udržateľnej energetiky. Obnova turbín a technologického vybavenia by mala zvýšiť efektivitu výroby, znížiť prevádzkové náklady a predĺžiť životnosť zariadení.

Projekt sa stal symbolom zložitej byrokracie, politických sporov a stratených rokov, no jeho dokončenie je dnes naliehavejšie než kedykoľvek predtým. V čase, keď Európa smeruje k zelenšej energetike a diverzifikácii zdrojov, modernizované Gabčíkovo môže zohrávať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej stability Slovenska.

Napriek optimizmu, že tender sa tentokrát podarí dotiahnuť do konca, definitívne rozhodnutie je stále v nedohľadne. Pokiaľ však proces prebehne hladko, Slovensko sa môže po viac než desaťročí priblížiť k realizácii jednej zo svojich najdôležitejších investícií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie

Čítajte viac z kategórie: Novinky