Slovenský film zažil v roku 2025 mimoriadne silný rok, aký sme tu nezažili celé desaťročia. Po oceňovanej dráme Otec, ktorá zožala uznanie aj v zahraničí, a kvalitných biografických snímkach Nepela či Duchoň sa zdalo, že domáca kinematografia už nemá čím prekvapiť. Slovenský film si však to najlepšie nechal, zdá sa, až na samotný záver roka. Do kín totiž začiatkom decembra vstúpila nenápadná snímka Potopa, ktorá postupne vzbudila u divákov obrovský ohlas a dnes sa o nej hovorí ako o jednom z najlepších domácich filmov posledných dekád.

Zabudnutá časť našich dejín

Potopa je celovečerným hraným debutom režiséra Martina Gondu a už na prvý pohľad ide o film, ktorý sa nebojí veľkých tém ani neopozeraného spracovania. Príbeh nás vracia do Československa roku 1980, do rusínskej dediny na severovýchode Slovenska. Pätnásťročná Mara túži vymaniť sa z ťažkého vidieckeho života a sníva o tom, že sa stane pilotkou.

TMDB

Jej otec Alexander, tvrdohlavý roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na pôde, ktorá je pre rodinu symbolom identity aj prežitia. Situáciu dramaticky mení rozhodnutie o výstavbe vodnej nádrže Starina, ktoré znamená zatopenie celej doliny a násilné vysídlenie jej obyvateľov.

Gonda tak rozpráva príbeh o zániku sveta, ktorý sa dedil naprieč generáciami, o ľuďoch, ktorí neprišli len o domovy, ale aj o jazyk, tradície a hlboký vzťah k pôde. Film pritom nesklzáva do lacnej nostalgie ani prvoplánového sentimentu. Naopak, ukazuje, ako sa jednotlivci snažia nájsť rovnováhu medzi tradíciou, identitou a túžbou po slobode.

Jedným z najsilnejších tromfov Potopy je jej mimoriadna autenticita. Gonda obsadil nehercov, často priamo z rusínskej komunity, a dialógy nakrútil v rusínčine, čo dodáva príbehu výnimočnú civilnosť a prirodzenosť. Film tak miestami pôsobí až dokumentárne a balansuje na tenkej hranici medzi hraným filmom a realitou.

TMDB

Reakcie divákov aj kritikov sú výnimočne silné a jednoznačné. Na ČSFD si Potopa drží vynikajúce hodnotenie 90 %, čo je pri slovenskej tvorbe skôr výnimočný jav. Diváci oceňujú najmä uveriteľnosť postáv, prirodzené herecké výkony a schopnosť filmu vtiahnuť ich do sveta, ktorý nepôsobí ako rekonštrukcia minulosti, ale ako autentické a bolestné lúčenie.

Kritici zas vyzdvihujú Gondovu režijnú istotu, jeho cit pre tempo rozprávania a schopnosť prepojiť intímny osobný príbeh s veľkými historickými témami bez toho, aby film pôsobil ako nudná prednáška z histórie. Slovenská kinematografia si tak v roku 2025 pripísala na konto ďalší filmový klenot a bude zaujímavé sledovať, ako si Potopa v nasledujúcich týždňoch povedie aj u českých divákov, kde by sa mala predstaviť začiatkom februára.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály