Umelá inteligencia sa v posledných rokoch stala jednou z najdiskutovanejších technológií, ktorá vyvoláva obavy aj fascináciu. Na Slovensku to platí rovnako ako vo svete – v prieskumoch sa ukazuje, že veľká časť ľudí má z AI strach a prirodzene siaha po vysvetleniach, ktoré sú často založené na mýtoch. Mnohé z nich pritom už dávno neplatia alebo nikdy neboli pravdivé.

Kým niektorí sa obávajú masívnej straty pracovných miest či narušenia súkromia, iní si dokonca myslia, že umelá inteligencia dokáže čítať naše myšlienky. Realita je podstatne zložitejšia a oveľa menej dramatická, než by sa mohlo zdať.

Prirodzená obava

Jedným z najrozšírenejších mýtov je presvedčenie, že AI nahradí všetky pracovné miesta a ľudia sa stanú nepotrebnými. Hoci je pravda, že niektoré rutinné činnosti už dnes vykonávajú algoritmy rýchlejšie a efektívnejšie, história technologického pokroku ukazuje, že zánik starých profesií je vždy sprevádzaný vznikom nových.

Aj priemyselná revolúcia priniesla obavy z nezamestnanosti, no zároveň vytvorila úplne nové odvetvia. V prípade umelej inteligencie vidíme, že rastie dopyt po špecialistoch na dátovú analýzu, etiku technológií či správu algoritmov. Skôr než úplnú náhradu preto očakávajme transformáciu pracovného trhu.

Heute

Ďalšou častou obavou je, že umelá inteligencia je nebezpečná v každej podobe. Tento pohľad zjednodušuje realitu a nerozlišuje medzi nástrojmi, ktoré majú jasne vymedzený účel, a systémami, ktorých použitie môže byť rizikové. AI dnes pomáha lekárom diagnostikovať ochorenia, vedcom urýchľuje vývoj nových liekov a šetrí energiu v priemysle.

Samozrejme, technológia môže byť zneužitá, no to isté platí o každom pokročilom nástroji – od internetu až po jadrovú energiu. Nebezpečenstvo preto nevychádza zo samotnej existencie AI, ale zo spôsobu, akým ju používame.

Realitu miešame s fikciou

Mýtus o tom, že AI dokáže „čítať myšlienky“, sa zakladá na prehnaných interpretáciách výskumu. Existujú projekty, ktoré na základe mozgových signálov dokážu zrekonštruovať približné obrazy alebo jednoduché slová, no od reálneho čítania mysle máme ešte veľmi ďaleko. Tieto technológie sú stále vo fáze experimentov a majú skôr medicínsky potenciál, napríklad v pomoci pacientom s ochrnutím. Predstava, že umelá inteligencia dnes sleduje naše vnútorné myšlienky, je viac science-fiction než skutočnosť.

Rovnako pretrváva presvedčenie, že AI je úplne autonómna a funguje bez ľudského zásahu. V praxi je však každá umelá inteligencia výsledkom ľudskej práce – programátori, vedci a inžinieri navrhujú architektúru modelov, trénujú ich na dátach a určujú hranice ich využitia. Aj tie najsofistikovanejšie systémy, ktoré sa zdajú „inteligentné“, sú stále len matematické modely založené na štatistike. Rozhodujú sa podľa vzorov v dátach, nie podľa vlastného vedomia.

Pozor na prehnanú dôveru

Niektorí ľudia veria, že AI vždy poskytuje objektívne a nestranné výsledky. Opak je pravdou – každý model je len taký dobrý, ako dáta, na ktorých bol trénovaný. Ak sú tieto dáta skreslené alebo obsahujú predsudky, prejaví sa to aj vo výstupoch. Preto je nevyhnutné neustále pracovať na transparentnosti a zodpovednom vývoji, ktorý minimalizuje riziko diskriminácie či nespravodlivých rozhodnutí.

Často sa tiež tvrdí, že AI je dostupná len technologickým gigantov a bežní ľudia z nej nemajú úžitok. V realite sa však nástroje umelej inteligencie stali bežnou súčasťou každodenného života. Od inteligentných asistentov v smartfónoch cez prekladové aplikácie až po algoritmy, ktoré odporúčajú filmy či hudbu, ide o technológiu, ktorú využívajú milióny Slovákov denne – neraz bez toho, aby si to uvedomovali.

Unsplash/Freepik (Úprava redakcie)

Nie je to boh

Nakoniec sa objavuje aj mýtus, že umelá inteligencia je technologicky všemocná a dokáže vyriešiť akýkoľvek problém. Skutočnosť je, že aj tie najpokročilejšie modely majú limity. Nevedia pracovať s nedostatkom dát, nerozumejú kontextu ľudského života a nedokážu nahradiť ľudskú kreativitu či empatiu. Sú silné v spracovaní obrovského množstva informácií, no slabé v pochopení jemných nuáns, ktoré sú pre človeka prirodzené.

Strach zo zmien je prirodzený, no pri umelej inteligencii je dôležité rozlišovať medzi realitou a mýtmi. Technológia sama osebe nie je ani spása, ani hrozba. Je to nástroj, ktorý môže byť využitý v náš prospech, pokiaľ si uvedomujeme jeho hranice. Slovensko má šancu nielen držať krok so svetovým vývojom, ale aj formovať jeho etické a praktické smerovanie. Kľúčové je, aby sme sa namiesto šírenia nepodložených obáv sústredili na vzdelávanie a kritické myslenie, ktoré nám umožní zodpovedne využívať potenciál umelej inteligencie

Čítajte viac z kategórie: Novinky