Má 36 rokov, je dôležitou súčasťou NASA a napriek mladému veku velila väčšiemu množstvu simulovaných vesmírnych misií ako ktokoľvek iný. Astrobiologička Dr. Michaela Musilová je chodiacim príkladom toho, že ísť za svojím životným snom bez ohľadu na prekážky sa skutočne oplatí.

Rodáčka z Bratislavy si vo veku 36 rokov vybudovala úspešnú kariéru v oblasti vesmírneho výskumu a aktuálne patrí medzi najvýraznejšie vedecké osobnosti zo Slovenska. Ako spolupracovníčka NASA sa podieľa na pokročilých výskumných projektoch zameraných na osídlenie Marsu či výskum Mesiaca, je tiež známa ako veliteľka simulovaných vesmírnych misií na Havajských ostrovoch, kde vo viac než 30 misiách preukázala svoje schopnosti riadiť tímy v extrémnych podmienkach.

Za svoju kariéru velila väčšiemu počtu simulovaných misií než ktokoľvek iný na svete, popri práci sa však sústreďuje aj na mentorovanie mladých talentov a popularizáciu vedy.

Ako vyzerá práca slovenskej vedkyne v NASA, akým prekážkam bude ľudstvo čeliť pri kolonizácii Marsu a existuje mimozemský život aj v našej slnečnej sústave? Na tieto a mnohé ďalšie otázky Dr. Musilová odpovedá v rozhovore pre FonTech.sk.

V rozhovore sa dozvieš:

  • Ako sa vedkyňa zo Slovenska dostane do NASA
  • Ako kariéru úspešnej vedkyne ovplyvnilo stretnutie so slovenským astronautom Ivanom Bellom
  • Čo sú extrémofily, ktoré Dr. Musilová skúma a v čom spočíva ich veľký význam
  • Či podľa slovenskej vedkyne existuje život v slnečnej sústave a ako by mohol vyzerať
  • Prečo sme od kolonizácie Marsu vzdialení ešte najmenej 15 rokov a aké nečakané faktory sa na úspechu podpíšu
  • Ako kolonizácia Mesiaca ovplyvní misie na Mars

Keď ste s astrobiológiou začínali, išlo prakticky o neznámu vednú disciplínu. Dnes už je situácia výrazne iná a jej význam sa čoraz viac dostáva do popredia. Prečo sa dôležitosť astrobiológie zvyšuje a v čom spočíva jej kľúčový prínos? 

Dôležitosť astrobiológie sa zvyšuje z rôznych dôvodov. V prvom rade už dnes možno nájsť viac astrobiológov, ktorí sa venujú rôznym častiam tejto vedy, keďže je to skutočne komplexná disciplína, ktorá sa zaoberá otázkami od počiatku života na Zemi, mimoplanetárneho života, vrátane toho, či my ako ľudia niekedy budeme môcť existovať na iných planétach.

Astrobiológia v sebe preto kombinuje veľa rôznych vedeckých disciplín, v ktorých sa človek musí vedieť orientovať. Sama som študovala geológiu, astrofyziku, neskôr biológiu, environmentálne vedy, ďalej tiež okrajovo inžinierstvo a stále do toho pridávam ďalšie odbory, aby som si rozšírila obzory a stala sa lepšou astrobiologičkou.

To je zároveň na tejto vede najinovatívnejšie. Do určitej miery v sebe totiž aspoň čiastočne spája takmer všetky vedné disciplíny, ktoré by mal človek vedieť aspoň do určitej miery ovládať. Práve táto kombinácia spája ľudí po celom svete, aby mohli odpovedať na otázky, ktorými sa ľudstvo zaoberá už niekoľko tisícročí. Existuje niekde iný život? A ako život vznikol tu na Zemi?

Myslím si, že aj preto sa dôležitosť astrobiológie zvyšuje. Ľudia postupne pochopili, že jedine spájaním rôznych vedeckých disciplín a tímov z celého sveta môžeme k odpovediam na takto náročné otázky postupne dôjsť.

Vy sama ste s astrobilógiou začínala, keď ešte prakticky neexistovala…

Keď som s astrobiológiou začínala, nedala sa nikde študovať, rovnako sa veľmi nedal robiť ani výskum. Musela som si štúdium skombinovať cez rôzne disciplíny na univerzitách, kde sa mi podarilo dostať cez štipendia. Najskôr cez Universty College London, kde som najskôr študovala geológiu a astrofyziku, následne na Caltech, kde sa mohla venovať biológii, mikrobiológii, environmentálne vedy a pridala som do toho aj ďalšie vedecké disciplíny.

Michaela Musilová (súkromný archív)

Ani vtedy však neexistovala astrobiológia. Boli tu odborníci, kolegovia z NASA, s ktorými som spolupracovala, a keď som sa sem ako 21-ročná dostala cez výskumný grant, boli tu zase geobiológovia. Nikto sa v tom čase vyložene nenazýval astrobiológom.

Čo sa teda zmenilo? 

Záujem začal postupne prirodzene narastať. Vedci s rovnakými otázkami sa začali čoraz viac spájať. S narastajúcim záujmom sa vytvorili aj predmety na výučbu astrobiológie a začali vznikať astrobiologické centrá, hlavne v USA a vo Veľkej Británii. Postupne sa však záujem rozrástol aj ďalej, napríklad na Masarykovu univerzitu v Prahe, kde som astrobiológiu začala vyučovať a neskôr sa mi to podarilo aj na Slovensku.

Čím viac sa o týchto predmetoch hovorilo, tým viac narastal aj záujem. Postupne sme teda dostali za úlohu mentorovať novú generáciu astrobiológov a z hŕstky ľudí, do ktorej som na začiatku patrila aj ja, sa zrazu stali stovky, možno tisíce astrobiológov po celom svete. Za posledných 15 rokov sa to teda slušne rozrástlo.

Počas detstva ste sa stretli aj s jediným slovenským astronautom Ivanom Bellom. Ovplyvnilo toto stretnutie Vašu neskoršiu kariéru? 

Áno, mala som príležitosť stretnúť sa s Ivanom Bellom, za ktorú som dodnes veľmi vďačná. Bolo to v rámci diplomatického stretnutia, ktoré organizoval môj otec. Myslím, že som vtedy mala 11 rokov. Stretnutia sa vtedy zúčastnil aj americký astronaut s československými koreňmi Gene Cernan, člen Apollo 17 a teda posledný človek, ktorý vkročil na Mesiac.

Môj otec vtedy stretnutie symbolicky prepojil medzi posledným mužom na Mesiaci a naším prvým mužom vo vesmíre, ktorým bol Ivan Bella. Vtedy som mala príležitosť týchto dvoch pánov stretnúť a uvedomila som si, že byť astronautkou by pre mňa bolo ideálne povolanie.

Ako to? 

Už od 8 rokov som sa začala zaujímať otázkami o živote mimo Zeme, písala som sci-fi knižky, takže aj toto stretnutie ma inšpirovalo, aby som latku posunula ešte vyššie, stala sa astronautkou a mohla robiť astrobiologický výskum priamo vo vesmíre. Rovnako som sa ako malá pýtala, kde sú ženy astronautky, prečo  ich je tak málo.

Michaela Musilová (súkromný archív)

Veľkou motiváciou pre túto dráhu teda bolo dokázať, že aj my ženy na to máme. S Ivanom Bellom som od tohto stretnutia spolupracovala pri viacerých príležitostiach a doteraz sa veľmi radi stretávame a spolupracujeme, kde sa dá.

Jedna vec je snívať o tom stať sa astronautkou, druhá reálne sa dostať do NASA. Ako sa vám to podarilo? 

Už pri stretnutí s Ivanom Bellom som vedela, že je prakticky nemožné, aby sa niekto zo Slovenska dostal do vesmíru. Aj Ivan Bella do vesmíru išiel v rámci výmenného programu medzi Ruskom a Slovenskom, kde namiesto splatenia dlhu vytvorili špeciálnu príležitosť dostať sa do vesmíru. Podobná príležitosť pre Slovensko sa odvtedy ale nevyskytla.

Takže už v mladom veku som vedela, že ak pôjdem touto cestou, bude to veľmi náročné a pôjde o takmer nemožný sen. Nenechala som sa však odradiť a aj napriek prekážkam som to skúsila. Už ako 15 ročná som si začala privyrábať na štúdiá, ktoré som si financovala celkom sama.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Staň sa členom Fontech PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.

Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.
Platba
Tlačidlo späť
Visa logo
Mastercard logo
Trust pay
Registrovať a zaplatiť
Ikona zabezpečenia
Zabezpečené šifrovaním
Trust pay
Platobné operácie sa odohrávajú na zabezpečených certifikovaných platformách spĺňajúcich tie najvyššie PCI DSS štandardy bezpečnosti.
Zrušiť predplatné môžeš kedykoľvek. Súhlasím s poskytnutím predpaltného a bol som poučený, že odsúhlasením jeho poskytnutia strácam právo na odstúpenie.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP