Tajomstvo tohto úspechu spočíva v tom, ako atómy interagovali s grafénom. Výmenou energie, ktorá zostala nezistiteľná, si atómy zachovali svoje vlnové vlastnosti. Tento fenomén vysvetlil Bill Allison z University of Cambridge prostredníctvom výstižného prirovnania: „Je to ako keby sa v preplnenej miestnosti otvorili a zatvorili dvere úplne potichu. Nikto si nevšimne, ktoré dvere sa použili, a tým sa zachováva vlnové správanie.”

Objav môže otvoriť dvere novým technológiám, najmä pri vývoji vysoko citlivých atómových interferometrov. Tieto zariadenia by mohli detekovať gravitačné vlny s presnosťou ďaleko za hranicami súčasných možností, čím by revolucionalizovali náš pohľad na vesmír.

Atómová difrakcia má potenciál aj mimo základného výskumu. Citlivé technológie postavené na tomto princípe by mohli nájsť využitie v medicíne, navigácii či dokonca v geologickom prieskume.

Pixabay

Význam pre kvantovú fyziku

Tento úspech neznamená len nový pohľad na to, čo je možné v kvantovej mechanike, ale tiež ukazuje ako prekonávanie zdanlivo neprekonateľných výziev posúva vedu dopredu. Difrakcia atómov cez grafénovú vrstvu poukazuje na to, že „nemožné” je často len otázkou technologických obmedzení, ktoré možno s pokrokom prekonať.

Vedci predpokladajú, že ich výsledky prinesú ešte väčšie možnosti a objavy, ktoré zmenia naše chápanie fundamentálnych procesov na kvantovej úrovni. Tento výnimočný experiment teda symbolizuje nielen technologický, ale aj filozofický posun v chápaní základov prírody.