Aktualizované 13.2.2026:

Od prvotného oznámenia objavu sa situácia okolo kazašských vzácnych zemín postupne posunula z fázy mediálneho nadšenia do realistickejšej fázy príprav a strategického plánovania. Kazachstan medzičasom začal pracovať na širšej koncepcii rozvoja sektora kritických surovín, ktorá má krajine pomôcť využiť potenciál nových nálezísk aj existujúcich ložísk.

Vláda otvorene hovorí o ambícii zaradiť sa medzi významných hráčov na globálnom trhu, no zároveň pripúšťa, že samotný objav ešte automaticky neznamená rýchly začiatok ťažby.

V centre pozornosti sa postupne ocitá najmä otázka spracovania vzácnych zemín. Kým geologický potenciál je podľa predbežných analýz výrazný, Kazachstan zatiaľ nedisponuje dostatočnými technológiami na ich komplexnú rafináciu a separáciu.

Práve táto fáza je pritom kľúčová, keďže najvyššia pridaná hodnota nevzniká pri samotnej ťažbe, ale až pri spracovaní materiálov pre batérie, elektromotory či elektroniku. Odborníci preto upozorňujú, že bez zahraničných partnerov by krajina mohla zostať len dodávateľom suroviny, podobne ako mnohé iné štáty s nerastným bohatstvom, informoval portál EurasiaFocus.

Geopolitický význam objavu zároveň v posledných mesiacoch ešte vzrástol. Európska únia aj Spojené štáty sa snažia znižovať závislosť od čínskych dodávateľských reťazcov, ktoré dnes dominujú najmä v oblasti spracovania vzácnych zemín.

Kazachstan sa tak dostáva do pozície potenciálneho alternatívneho partnera, čo vysvetľuje aj rastúci záujem o spoluprácu v oblasti geologického prieskumu, investícií a technologického transferu. Analytici však upozorňujú, že ide o dlhodobý proces, ktorý bude závisieť nielen od ekonomiky projektu, ale aj od infraštruktúry a logistických trás smerom do Európy.

Realistické odhady dnes hovoria o tom, že prípadná komerčná ťažba by mohla začať najskôr v priebehu nasledujúcej dekády. Najbližšie roky budú preto patriť najmä detailným geologickým štúdiám, testovaniu technológií a hľadaniu investorov. Aj napriek tomu však objav zostáva významným signálom, že boj o kritické suroviny, ktoré sú nevyhnutné pre energetickú transformáciu a digitálne technológie, sa postupne presúva aj do regiónov, ktoré doteraz stáli mimo hlavného geopolitického záujmu.

Pôvodný článok:

Kazachstan ohlásil jeden z najväčších objavov vzácnych zemín na svete a je pripravený zaujať strategickú pozíciu na globálnom trhu s kritickými surovinami. V oblasti Karagandy, v samotnom strede krajiny, totiž ešte v apríli geológovia narazili na obrovské ložisko prvkov ako cérium, lantán, neodým či ytrium – materiálov nevyhnutných pre výrobu moderných technológií ako smartfóny, digitálne fotoaparáty či pevné disky. Na tému upozornili Euronews.

Podľa vyjadrení z kazašského ministerstva priemyslu a výstavby boli v oblasti identifikované štyri sľubné zóny, pričom celková hmotnosť vzácnych zemín sa odhaduje na vyše 935-tisíc ton. Celkový objem ložiska, ktoré dostalo prezývku „Nový Kazachstan“, by mohol podľa predbežných údajov dosiahnuť až 20 miliónov ton horniny v hĺbke 300 metrov, pričom priemerný obsah vzácnych prvkov je približne 700 gramov na tonu. Ak sa tieto odhady potvrdia, Kazachstan by sa zaradil medzi top trojku krajín s najväčšími zásobami vzácnych zemín na svete.

Odborníci však upozorňujú, že ide len o začiatok a že je potrebná opatrnosť. Georgij Freiman z Profesijnej asociácie nezávislých expertov na ťažbu (PONEN) zdôraznil, že ešte nemožno hovoriť o oficiálnom ložisku, kým neprebehne dôkladný výskum a ekonomické vyhodnotenie. „Musíte preskúmať hydrogeológiu, geomechaniku a možnosti ťažby, zhodnotiť, v akej forme sa dajú prvky extrahovať. Až keď sa zanalyzujú všetky tieto faktory a pripraví sa ekonomický model, môžeme hovoriť o ložisku. Inak je to len špekulácia,“ uviedol.

Pixabay/Unsplash

Zálusk si robí EÚ

Prieskum oblasti sa začal v roku 2022 a výsledky boli nahlásené kazašskej vláde v októbri 2024. Samotné zverejnenie objavu však prišlo len deň pred summitom EÚ so stredoázijskými štátmi, čo viacerí analytici označili za strategický krok. EÚ počas summitu oznámila zámer posilniť spoluprácu s Kazachstanom a podpísala nový plán spolupráce na roky 2025–2026, ktorý zahŕňa aj spoločný výskum a inovácie v oblasti geologického prieskumu.

„Oznámenie prišlo vo veľmi vhodnom čase, pretože zvýšilo dôležitosť Kazachstanu v celom dialógu o kritických surovinách,“ uviedla veľvyslankyňa EÚ v Kazachstane Aleška Simkić a dodala, že krajinu čakajú ešte nemalé výzvy.

Podľa spoločnosti, ktorá objav zaznamenala, môže vývoj ložiska trvať až šesť rokov a vyžaduje si investície vo výške približne 10 miliónov dolárov. Arthur Poliakov z fóra MINEX však odhaduje, že samotná ťažba nezačne skôr než o desať až dvanásť rokov. V súčasnosti totiž Kazachstan nemá potrebné technológie na hlboké spracovanie vzácnych zemín, čo znamená, že sa nezaobíde bez podpory zo zahraničia.

Ako Poliakov poznamenal, pravdepodobne sa do procesu zapojí Čína, keďže je najväčším spotrebiteľom týchto prvkov a zároveň lídrom vo výrobe batérií či solárnych panelov. Druhým významným hráčom by podľa neho mohla byť Európska únia, a to najmä kvôli dôrazu na zelené technológie a udržateľný rozvoj.

Zásadnou prekážkou však ostáva logistika. „EÚ a Kazachstan sú geograficky vzdialené, preto musia rozvíjať tzv. Stredný koridor,“ uviedol Poliakov. Momentálne sa očakáva, že ďalšie kroky v rozvoji ložiska prevezme štátna ťažobná spoločnosť Tau-Ken Samruk. Tá sa má zamerať na predinvestičné aktivity, vrátane ďalších geologických štúdií, výberu technológií a hodnotenia realizovateľnosti projektu. Ako dodal Almas Kushumov z ministerstva priemyslu, zatiaľ sa rozhoduje medzi verejnou aukciou alebo zverením projektu miestnej spoločnosti.

Objav tak nielenže predstavuje veľký technologický a ekonomický potenciál pre Kazachstan, ale zároveň sa môže stať kľúčovým prvkom v geopolitike kritických surovín v nasledujúcich desaťročiach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky