Medzinárodný tím vedcov zo švédskeho Centra pre paleogenetiku a partnerských inštitúcií analyzoval DNA mikroorganizmov zachovanú v kostiach a zuboch mamutov starých viac než jeden milión rokov. Ide o doposiaľ najstarší známy príklad mikrobiálnej DNA viazanej na hostiteľa, ktorý sa podarilo získať.

Fascinujúci výsledok posúva hranice paleogenetického výskumu a umožňuje skúmať nielen samotné genómy vyhynutých živočíchov, ale aj mikrobiálne spoločenstvá, ktoré ich sprevádzali počas doby ľadovej. Výskumníci analyzovali 483 vzoriek mamutích kostí a zubov, pričom 440 z nich bolo sekvenovaných úplne po prvýkrát.

Najstaršia DNA svojho druhu

V tomto materiáli sa popri mamutej DNA nachádzali aj fragmenty mikrobiálnej DNA a neskoršie kontaminácie. Pomocou moderných genómových a bioinformatických metód dokázali odlíšiť starobylé mikróby od tých novších.

AAAS/Stockholm University

Výsledkom bolo potvrdenie existencie nového mikrosvetu šiestich druhov baktérií, ktoré s mamutmi spolunažívali. Medzi nimi boli príbuzní rodu Actinobacillus, Pasteurella, Streptococcus či Erysipelothrix. Najväčší záujem vzbudil objav príbuznej línie baktérií Pasteurella.

V súčasnosti sú tieto mikróby spájané so smrteľnými epidémiami u afrických slonov. Objav preto naznačuje, že aj mamuty mohli byť v dobe ľadovej vystavené podobným infekciám.

Mamutie kosti odhalili novú stopu k ich zániku

Vedcom sa dokonca podarilo zrekonštruovať čiastočné genómy baktérie Erysipelothrix z pozostatkov stepného mamuta starého 1,1 milióna rokov. To je dôkaz, že staré kosti môžu uchovávať biologické informácie nielen o samotnom hostiteľovi, ale aj o mikrobiálnych spoločenstvách, ktoré ho sprevádzali.

Hoci degradovaná DNA neumožňuje presne určiť, aký vplyv mali tieto mikróby na zdravie mamutov, už len ich prítomnosť prezrádza veľa. Žili s nimi tisíce rokov, rozšírili sa naprieč obrovskými územiami a pretrvali od čias stepných mamutov až po posledné populácie mamuta srstnatého na ostrove Wrangel pred štyrmi tisíckami rokov.

Podľa vedcov táto štúdia otvára nové možnosti. Ak sa doteraz skúmali len genómy samotných vyhynutých zvierat, teraz sa prvýkrát ukazuje, že aj ich mikrobiálne komunity dokážu prezradiť, akým chorobám čelili, ako sa prispôsobovali prostrediu a čo mohlo prispieť k ich osudu. Profesor Love Dalén z Centra pre paleogenetiku hovorí, že ide o novú kapitolu vo výskume dávnych druhov – prvýkrát máme možnosť pochopiť nielen to, kým boli, ale aj aký mikrosvet ich sprevádzal počas celej ich existencie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky