Nízkorozpočtový horor Tiché miesto vletel do žánrových vôd v roku 2018 ako veľký víchor a so skromným rozpočtom 17 miliónov dolárov dokázal v kinách celosvetovo vydolovať neuveriteľných 341 miliónov.

Zatiaľ čo prvý diel zaujal mrazivou komornou atmosférou, jeho pokračovanie v roku 2020 už viac vsadilo na rutinnú akciu ako na premyslené a pomalé budovanie napätia.

Už vtedy sa hovorilo, že efekt ticha, ktorý je vo filme kľúčom k prežitiu, nemá čo scenáristom ďalej ponúknuť. Napriek tomu sa spoločnosť Paramount rozhodla vrátiť sériu úplne na začiatok a predstaviť moment, nad ktorým fanúšikovia podvedome premýšľali už od prvého dielu. Je ním osudový deň, kedy ľudstvo spadlo na druhú priečku potravinového reťazca.

Moment, keď svet stíchol

Tiché miesto s príznačným podtitulom Prvý deň je tak prequelom k pôvodným dvom snímkam, ktoré režíroval John Krasinski. Kormidlo s réžiou po ňom tentokrát prebral pomerne neznámy tvorca Michael Sarnoski, ktorý má doteraz za sebou len artovú indie drámu Pig s Nicolasom Cageom.

Teraz sa však musel popasovať s oveľa väčším rozpočtom a so scenárom, ktorý už na prvý pohľad spĺňa parametre letného blockbusteru so všetkým, čo k nemu patrí.

Séria v prvom filme predstavila apokalyptický svet, v ktorom ľudstvo napadla neznáma brutálna mimozemská rasa. Nikto nevie, odkiaľ sa vzala, ani prečo nás monštrá začali hromadne vyvražďovať. Isté je len to, že votrelci sú slepí a orientujú sa podľa sluchu.

Ich pomerne neoriginálny pôvod tvorcovia v krátkom epilógu odhalili už v druhom diele, keď diváci zistili, že monštrá nie sú žiadnym neúspešným pokusom vedcov, ani pod zemou dlhé roky spiacimi netvormi, ale iba klasickí zablúdení cestovatelia z vesmíru.

Sprostredkovať divákom bezprostrednú inváziu hordy mimozemšťanov vo forme celovečerného intenzívnejšieho zážitku sa rozhodol aj Michael Sarnoski. Ten si pre ich finálnu destináciu vybral azda najobľúbenejšie mesto tvorcov apokalyptických filmov – ikonický New York, ktorý stihol zdemolovať už aj King Kong, Godzilla, monštrum z Cloverfieldu či rôzne prírodné živly.

Rušné mesto, ktoré svojou intenzitou hluku rušných ulíc spôsobuje bolesť hlavy aj mnohým obyvateľom, tak bude rozhodne rajom aj pre mimozemské tvory vybavené mimoriadne citlivými ušnými bubienkami.

Keď si hladný, nie si to ty

Jedným z obyvateľov, ktorý prechováva sentimentálny a emocionálny vzťah k mestu je aj Sam (Lupita Nyong’o), ktorá trpí nevyliečiteľnou chorobou. Žije s vedomím, že každý nový deň môže byť jej posledný a preto podmieňuje výlet z hospicu do mesta jedinou požiadavkou, a to dať si svoj posledný kúsok pizze aj so svojou mačkou.

Úvod filmu ostro kontrastuje s tým, čo nás čaká v nasledujúcich minútach. Ticho a beznádej hospicu s trmácajúcou sa Sam v pacientskom plášti a pletenej čiapke rýchlo striedajú už tradičné prvky prichádzajúcej apokalypsy vo forme policajných sirén či preletov armádnej techniky, ktoré neveštia nič dobré.

Práve očami Sam a jej mačky postupne sledujeme efektne natočený gradujúci chaos uprostred New Yorku, nad ktorého oblohou sa práve vyrojili desiatky meteorov s brutálnymi monštrami, ktoré sú pripravené nekompromisne zaútočiť na akýkoľvek zdroj hluku.

Ten sa už klasicky strieda s momentmi dlhšieho ticha, aby následne niekto zavadil o kúsok skla či kameň a vyniesol tak nad sebou a ľuďmi okolo okamžitý ortieľ smrti. Táto šablóna sa strieda prakticky po celý čas filmu a v tomto smere nový diel len recykluje nápady z predošlých dvoch dielov. Originálnych či skutočne prekvapivých momentov je preto v snímke skôr pomenej.

Nepomáha tomu ani zle napísaný charakterový vzťah dvojice postáv, v ktorej Sam dopĺňa študent práva Eric (Joseph Quinn). Zatiaľ čo v prvých dieloch bolo striedanie ticha a hluku naviazané na vnímanie jednotlivých postáv, predovšetkým nepočujúcu Regan či novonarodené plačúce bábätko, tak v najnovšom titule sa tvorcovia vzdali takýchto typov hendikepu, ktoré by udržali nervovú sústavu divákov v pohotovosti.

Držiteľka Oscara Nyong’o už dlho dokazuje svoje kvality ako expresívna filmová herečka, ktorá nepotrebuje dlhé monológy na dosiahnutie emocionálnych bodov — mnoho z jej najlepších, najznepokojujúcejších momentov v „My“ od Jordana Peelea  sa sotva spolieha na dialóg. To z nej robí ideálnu hrdinku pre film, kde jediné čo je nutné robiť, je jednoducho držať jazyk za zubami a nájsť svoj posledný kus pizze.

Tvorcovia naznačili zo sveta monštier trochu viac

Napriek všetkým jej kvalitám a samotnému výkonu, vzťah jej postavy s Ericom, ktorý mal byť hlavným emocionálnym motorom filmu, je chladný a pomerne dosť nepresvedčivý. Cynický, avšak pochopiteľný cieľ zajesť si obľúbenú pizzu človekom, ktorý srší nihilizmom a vie, že nevyviazne živý, sa tiež nejaví ako silný poháňací agregát deja.

Oveľa viac by v tomto prípade fungovala vedľajšia linka, ktorá spojila cesty Sam a Henriho (Djimon Hounsou), otca snažiaceho sa o záchranu svojej rodiny aj cez mŕtvoly, a to doslova.

Pochvalu si tvorcovia zaslúžia za miernu snahu rozšíriť univerzum a prehĺbiť znalosti o mimozemšťanoch. Môžeme sa im tak pozrieť priamo do ich úst, kde vidíme detailný pohľad na ich sluchové orgány a zvláštne prstencové prívesky okolo čeľustí.

Na základe širšej perspektívy pohľadu na „Veľké jablko“ zas môžeme zistiť, že pomerne primitívne mimozemské tvory okrem snahy bezhlavo zničiť akýkoľvek zdroj zvuku, majú aj výrazný inštinkt stáda. Najviac však zaujala franšízu výrazne obohacujúca scéna, kde by sa vedela výrazne realizovať so svojím legendárnym plameňometom aj Ellen Ripley zo série Votrelec.

Tiché miesto: Prvý deň ako ľahký predkrm letnej filmovej sezóny

Aj keď snímka obohacuje svojim novým obsahom samotnú sériu najväčším podielom, „Deň prvý“ je určený aj pre nových fanúšikov obľubujúcich filmové apokalypsy, ktorí si ho budú môcť nerušene vychutnať aj bez potreby znalosti predlohy a predošlých dvoch dielov.

Film je už tradične ako celá séria na perfektnej technickej úrovni, kde jeho úspech spočíva predovšetkým v skvelej kamerovej práci, slušnej dávke CGI deštrukcie, inovatívnom zvukovom dizajne a dynamickom strihu.

Všetky tieto aspekty sú jedným z mála hlavných dôvodov, čo robí apokalyptickú novinku s dĺžkou takmer 100 minút čiastočne napínavým a intenzívnym zážitkom, ktorý zároveň prináša aj určitú dávku emocionálnej drámy.

Jeho verzia Tichého miesta je totiž príznačne tichým, na postavy zameraným dielom o hľadaní útechy tvárou v tvár smrti. Do istej miery tento fakt môže ovplyvniť aj samotný výsledok vnímania filmu fanúšikmi hororov v kinách, ktorí môžu na konci protestovať so slovami „toto som si neobjednal“ a radšej si nostalgicky spomenú na čistokrvnú a bezprostrednú deštrukciu New York iným monštrom z filmu Cloverfield.

Ak sa pozrieme na predošlý Sarnoskiho film Pig, nájdeme tam podobnú paralelu – film sa na povrchu prezentoval ako revenge triler, no nakoniec dopadol ako dojímavá dráma o smutnom lúčení a prijatí bolesti, podobne ako pod nálepkou apokalyptického sci-fi hororu skončilo aj Tiché miesto: Prvý deň.

Nefunkčná vzťahová emocionálna linka tak môže byť paradoxne práve to, čo môže zlomiť krk hororovému prequelu, ktorý tak môže na veľmi dlhú dobu prekaziť snahu produkčných spoločností sa čo i len zamýšľať nad ďalším pokračovaním série.

Nebolo by vôbec žiadnym prekvapením, ak by sa tak Tiché miesto: Prvý deň za pár týždňov objavilo v ponuke niektorých platených prémiových videoték.