Monumentálnosť celej úvodnej invázie doslova sála na diváka a Ridley Scott svojím vedením pompéznej akcie a bojových sekvencií pripomína svoje najlepšie filmové historické rezby. Krvavý boj sa zároveň stáva počiatočným katalyzátorom hlbšieho konfliktu medzi generálom Acaciom a Hanom, ktorý sa následne ocitá v rímskom zajatí a je nútený sa zapojiť do krvavých gladiátorských súbojov s minimálnou šancou na prežitie.

Už pod vedením charizmatického otrokára Macrina (Denzel Washington) sa tak postupne prediera krvavými súbojmi v provinciálnych rímskych arénach, aby dokonal svoju pomstu voči tým, ktorí ho pripravili o blízku osobu a dostali ho do otroctva.

TMDB

Spočiatku sa zdá, že Macrinova postava bude odkazom na charizmatického mentora Proxima v podobe jedinečného herca Olivera Reeda, ktorý počas nakrúcania prvého filmu zomrel. No Macrinus má oveľa výraznejšiu úlohu a svojím machiavelistickým prístupom postupne odhaľuje svoje skutočné motivácie, čo príbeh nového Gladiátora robí pútavejším. S realizáciou a uskutočniteľnosťou jeho cieľov je to však horšie a uveriť v ľahkosť cesty, akou sa mu to dokonale podarilo, je pre diváka trošku náročnejšie.

Našťastie však dokáže Denzel Washington svojím hereckým výkonom predať publiku aj ten najmenej pravdepodobný vývoj scenára a vďaka šibalskému úsmevu a iskre v oku si ho podmaní v každej scéne, v ktorej sa objaví. Washington sa tak prekvapivo stáva herecky, aj charakterovo najvýraznejším prvkom filmu.

Paul Mescal, ktorý mal byť hlavným hnacím motorom, sa síce opäť o čosi viac priblížil k statusu filmovej hviezdy, a to hlavne vďaka jeho intenzívnemu fyzickému výkonu, no v dialógoch si pozornosť pre seba kradne väčšinou Denzel Washington, ktorého slová nepôsobia ako vygenerované umelou inteligenciou a výrazne ho tak zatieňuje.

Mescalovi tak ostala len charakterovo ohlodaná kosť surovca, ktorý odhryzuje kúsky opíc a svojimi údermi dokáže súperom v aréne zasadiť smrteľný úder. V žiadnom prípade sa tu však nedá hovoriť o zrodení nového Maxima, ktorého osudovosť a emocionálna vyzretosť v divákoch rezonuje aj dve dekády po jeho vystúpení.

TMDB

Krv a piesok

Rím mal zažívať po takmer 20 rokoch od Maximovej smrti zlatý vek, no aj naďalej je nebezpečným miestom intríg, ktoré je opäť ochromené túžbou cisárov po dobyvačnej expanzii ríše. To spôsobilo, že starí senátori ako Gracchus (Derek Jacobi) a Lucilla (Connie Nielson) ostali len v rolách nečinných štatistov.

Morálny úpadok Ríma, ktorý ostro kontrastuje s jeho vizuálnou pompéznosťou servírovanou Ridleym Scottom záber za záberom, dokonalo reflektuje vyčíňanie dvojčiat cisárov Getu (Joseph Quinn) a Caracullu (Fred Hechinger).

RECENZIA POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE ->>>