V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovensko sa už roky snaží hovoriť o prechode na zelenšiu energetiku, no realita v oblasti veterných elektrární zatiaľ pôsobí presne opačne. Investori upozorňujú, že výstavba nových projektov prakticky stojí na mieste, a to najmä kvôli procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré sa vlečú bez jasných dôvodov.

Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE SAPI je Ministerstvo životného prostredia SR zodpovedné za to, že tri projekty s celkovým výkonom 127 megawattov už niekoľko mesiacov čakajú na záverečné stanovisko. Bez neho nemôžu investori pokračovať v povoľovacích procesoch, a tým pádom ani vo výstavbe.

Ministerstvo zamrzlo

Výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba hovorí, že zdržovanie pôsobí ako zámerné udržiavanie vysokých cien energií a závislosti na plyne zo zahraničia. Kým iné štáty, napríklad Česko alebo Estónsko, od roku 2022 procesy zrýchľujú a zjednodušujú, Slovensko ich podľa jeho slov skôr komplikuje. Veterná energia pritom patrí k najlacnejším zdrojom elektriny na trhu a jej rozvoj je dôležitý nielen pre domácnosti, ale aj pre priemysel.

Problém je aj v dodržiavaní zákonných lehôt. V prípade jedného z projektov čaká investor už takmer pol roka od predloženia odborného posudku bez akejkoľvek spätnej väzby. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia je pritom kľúčové, pretože určuje, či sa projekt môže v danej lokalite realizovať a za akých podmienok.

Karaba upozorňuje, že investori musia do spracovania EIA dokumentácie investovať stovky tisíc eur, ktoré zahŕňajú rozsiahle monitorovanie živočíchov, hlukové štúdie či hydrogeologické posudky. Ak sa od investorov vyžadujú takéto náročné povinnosti, podľa neho by mal aj štát dodržiavať svoje termíny.

Gemini

Riskujeme vysoké ceny elektriny

V hre sú pritom obrovské peniaze. Len projekty, ktoré sú už v príprave, predstavujú investičný potenciál viac ako 1,4 miliardy eur. Ak sa však situácia nezmení, existuje riziko, že investori od Slovenska odídu. Podľa národného energetického a klimatického plánu by malo Slovensko do roku 2030 dosiahnuť 750 megawattov inštalovaného výkonu vo veterných elektrárňach.

Do roku 2050 bude krajina potrebovať podľa Útvaru hodnoty za peniaze dokonca až 8 000 megawattov, čo by znamenalo investície v hodnote vyše 12 miliárd eur. Karaba však upozorňuje, že Slovensko vysiela investorom signál, že nie je spoľahlivým partnerom, podobne ako v roku 2012, keď neoficiálne zastavilo rozvoj všetkých zelených zdrojov.

Dôsledky nie sú len v číslach. Ak bude výstavba veterných elektrární naďalej stáť, Slovensko riskuje nielen zmeškanie vlastných klimatických cieľov, ale aj vysoké ceny elektriny. Pre veľkých priemyselných odberateľov bola už v roku 2024 cena energie tretia najvyššia v Európe. Karaba upozorňuje, že pre udržanie pracovných miest a životnej úrovne ľudí sú lacné zdroje energie potrebné okamžite, nie až o pätnásť rokov.

Zatiaľ čo Slovensko ostáva s mizernými tromi megawattmi inštalovaného výkonu na chvoste rebríčka, iné krajiny regiónu napredujú. Minulý rok pribudlo viac ako sto megawattov veterných elektrární napríklad v Bosne a Hercegovine či v Srbsku a dokonca aj Kosovo s 137 megawattmi už Slovensko výrazne prekonalo. Tento kontrast ešte viac podčiarkuje, že problém nie je v nedostatku príležitostí, ale skôr v tom, ako sa k nim Slovensko stavia.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia