Mnohí dospelí žijú v domnienke, že svet mladých je gombička a za ich úsmevmi na selfie sa skrýva bezstarostný život, o ktorom môžu dospelí len snívať. No sila sociálnych sietí a tlak z neustáleho porovnávania menia vnútorný svet mnohých tínedžerov na priestor tichej úzkosti a neviditeľného utrpenia, ktoré môžu viesť k tragickým následkom.

Práve tento problém sa rozhodol aktívne riešiť Orange, ktorý sa už od roku 2006 systematicky venuje podpore bezpečného používania internetu a digitálnych technológií. Ako prvá telekomunikačná spoločnosť na Slovensku pritom nejde len cestou technických nastavení a bezpečnostných rád, ale aktívne pomenováva aj psychologické riziká a upozorňuje na rizikové správanie v online priestore.

V rámci dlhodobej iniciatívy Orange prináša do slovenských kín belgickú drámu Neboj, som v pohode režisérky Solange Cicurel, ktorá odhaľuje skryté mechanizmy šikany medzi tínedžermi.

Orange v uplynulý týždeň dokonca priviedol na Slovensko samotú režisérku spoločne s hlavnou herečkou Lannou De Palmaert, aby sa osobne zapojili do diskusie o tejto bolestivej téme. Okrem samotného filmu spoločnosť pripravila aj ďalšie nástroje v boji proti kyberšikane. Pre všetkých, ktorí hľadajú pomoc, rady alebo informácie o tejto téme, Orange vytvoril portál beznastrah.online s odborným poradenstvom a praktickými návodmi.

Keď nepočuť volanie o pomoc

Príbeh belgickej drámy sleduje šestnásťročné dievča Emmu (Lanna De Palmaert), ktorá na prvý pohľad nie je žiadnym školským outsiderom a popri skvele fungujúcom rodinnom zázemí si užíva aj život v kruhu svojich priateľov.

Nejde teda o osvedčený naratív príbehu o plachej, utiahnutej dievčine, ktorú spolužiaci neustále šikanujú a matka ju fanaticky ovláda náboženstvom. Napriek tomu všetkému sa Emma ocitá v kritickom stave na nemocničnom lôžku, uväznená v hlbokej kóme. Na rad prichádzajú otázky rodičov: „Ako sme to mohli dopustiť?“ a „Prečo sme si to nevšimli skôr?“

TMDB

Film Neboj, som v pohode originálne využíva introspekciu samotnej Emmy, ktorá sa preberá nad svojím telom a cez svoje spomienky a myšlienky sa snaží priblížiť divákovi detaily toho, čo všetko viedlo k tejto tragédii. Práve jej krátke monológy a komentáre, v ktorých s odstupom hodnotí kľúčové situácie z minulosti, pripomínajú každému z nás bolestivú pravdu. Svoje chyby dokážeme skutočne pochopiť až vtedy, keď ich už nie je možné napraviť.

Solange Cicurel prostredníctvom tohto retrospektívneho, edukatívneho a citlivého rozprávania dokazuje, že aj najtemnejšia vnútorná kríza má východisko, pokiaľ neostaneme ticho. Režisérka adresuje svoje dielo nielen mladým divákom, ale aj rodičom, ktorých nenápadne vyzýva k väčšej pozornosti a empatii voči signálom, ktoré často unikajú v každodennom zhone.

Emmin príbeh totiž nie je vykreslený ako dôsledok explicitnej šikany, ale ako pomaly sa rozvíjajúca lavína zdanlivo bezvýznamných momentov od ironických poznámok cez nenápadné vylúčenie z kolektívu až po zdieľanie intímnych situácií v digitálnom priestore.

Pasivita ubližuje rovnakým spôsobom

Cicurel zároveň poukazuje na systémovú pasivitu prizerajúcich, ktorí svojím mlčaním nevedomky prispievajú k eskalácii problému. Film tak odhaľuje šedú zónu morálnej zodpovednosti, v ktorej sa pohybujeme všetci od spolužiakov cez pedagógov až po samotných rodičov.

Neukazuje len obeť a páchateľa, ale aj tých, ktorí ticho sledujú a nič nepovedia. Práve tým konfrontuje diváka s jeho vlastnou úlohou v podobných situáciách. Režisérka sa síce vyhýba hlbšej analýze nových fenoménov generácie Z a volí skôr univerzálnejšiu rovinu rozprávania, no práve táto voľba v kombinácii s pôsobivým vizuálom a citlivým hudobným sprievodom robí film prístupným širšiemu publiku a umožňuje mu rezonovať so skúsenosťami rôznorodých mladých ľudí.

K sile príbehu výrazne prispieva postava Emmy, s ktorou sa divák dokáže veľmi jednoducho stotožniť. Emma nie je totiž typickou obeťou ani ideálnou protagonistkou bez chýb. Osciluje medzi vnútornou silou a krehkosťou, medzi túžbou zapadnúť a neschopnosťou požiadať o pomoc. Práve v tejto ambivalencii spočíva jej univerzálnosť a predstavuje zrkadlo pre každého, kto si v naivnej predstave o vlastnej odolnosti odmietol priznať svoju zraniteľnosť.

TMDB

Mimoriadne náročnej úlohy sa skvelo zhostila mladá herečka Lanna De Palmaert, ktorá napriek tomu, že film je jej celovečerným debutom, zvládla rolu s pozoruhodnou mierou prirodzenosti. Spolu s autentickým žargónom tínedžerov si bez námahy získava diváka už prakticky od prvých minút a jej postupný vnútorný rozklad a pomaly sa rozvíjajúca strata psychickej rovnováhy pôsobia v jej podaní mimoriadne uveriteľne.

No pod povrchom sa ich svety začínajú nenápadne rozchádzať. Emma akoby volala o pomoc, no nedokázala svoje trápenie pomenovať nahlas, a rodičia, hoci cítia, že sa niečo deje, nevedia k nej nájsť cestu. Tí narážajú na akúsi neviditeľnú bariéru generačnej komunikačnej priepasti, kde sa skutočné emócie skrývajú za zdanlivo nevinné skratky a záhadné emotikony.

Nie náhodou nesie film v originále názov TKT, skratku, ktorá v belgickom tínedžerskom slangu znamená „som v pohode“, no v skutočnosti môže maskovať presný opak. Táto šifrovaná komunikácia, pre dospelých čoraz menej zrozumiteľná, vytvára paralelnú realitu, do ktorej rodičia len ťažko prenikajú.

Film tak zachytáva nielen individuálnu drámu jednej rodiny, ale širší fenomén dnešnej doby, keď mladí ľudia komunikujú prostredníctvom rôznych emotikonov, skratiek a šifier, ktorým staršia generácia rodičov nedokáže plne porozumieť.

Osveta, ktorá stále chýba

Tento subtílny konflikt medzi blízkosťou a odcudzením herecky výborne vystihujú Émilie Dequenne a Stéphane De Groodt v roli rodičov, ktorí svojimi civilnými prejavmi dodávajú filmu emocionálnu dôveryhodnosť a hlbší rozmer. Žiaľ, Émilie Dequenne, známa viacerými snímkami aj slovenským divákom, sa premiéry drámy už nedožila, keď tento rok podľahla vzácnemu typu rakoviny, adrenokortikálnemu karcinómu.

Hoci Neboj, som v pohode nie je film s ambíciou prepisovať zavedené pravidlá daného žánru, a v niektorých pasážach sa prikláňa skôr k osvedčeným naratívnym schémam než k odvážnejšej dramaturgickej štruktúre, nemožno mu uprieť úprimnosť ani jasne formulovaný autorský zámer. Cicurel sa vedome rozhodla pre menej konfrontačný prístup, ktorý uprednostňuje emocionálnu dostupnosť pred provokáciou a zvolila cestu, ktorá môže prihovoriť širšiemu spektru divákov naprieč generáciám.

TMDB

Režisérka sa nevydáva cestou vizuálneho experimentu ani nešokuje explicitným zobrazením násilia. Namiesto toho stavia na sile nenápadných detailov, tichých momentov a postupne sa stupňujúcej atmosféry vnútorného rozkladu.

Práve táto voľba ju vedie k autentickej komunikácii s publikom, ktoré sa s prostredím filmu dokáže okamžite stotožniť. Film zostáva verný realite bez zbytočnej dramatizácie a práve preto dokáže rezonovať s tými, ktorí podobnú skúsenosť prežili alebo ju denne pozorujú vo svojom okolí.

Počas diskusie po záverečných titulkoch režisérka priznala, že hlavným cieľom snímky je osloviť najmä študentov a teda generáciu čoraz viac žijúcu v online priestore, kde sa každodenne pohybuje medzi tlakom dokonalosti, túžbou zapadnúť a strachom odhaliť vlastnú zraniteľnosť.

A práve v tom spočíva jeho najväčší zmysel. Vo svete, kde sa témy ako kyberšikana a duševné zdravie mladých ľudí stávajú naliehavejšie než kedykoľvek predtým, predstavuje Neboj, som v pohode citlivý, no nekompromisný príspevok k širšej spoločenskej diskusii. Nie je to film, ktorý sa usiluje o obdiv, ale dielo, ktoré vyvoláva potrebu zamyslenia.

Práve táto potreba viedla Orange k uvedeniu snímky na Slovensko a k vytvoreniu komplexného programu osvety. Uvedenie filmu na Slovensko vďaka spolupráci nie je len kultúrnou udalosťou, ale súčasťou širšej stratégie systematickej osvety dostupnej na portáli beznastrah.online.

Orange projektu pripája workshopy pre pedagógov, školenia zamerané na rozpoznávanie varovných signálov a špeciálne premietania v školách naprieč celým Slovenskom. V krajine, kde téma kyberšikany stále zostáva v mnohých rodinách tabu a kde bohužiaľ chýba dostatočná podpora zo strany štátu, operátor vypĺňa toto vákuum a preberá úlohu, ktorá by mala byť prirodzenou súčasťou vzdelávacieho systému. Za takúto iniciatívu, ktorá môže reálne prispieť k ochrane mladých ľudí a k otvorenej spoločenskej debate, si Orange zaslúži uznanie.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály