Najnovšia správa americkej Národnej komisie pre rozvíjajúcu sa biotechnológiu vyvolala obrovský rozruch. Čína sa totiž neštíti urobiť hocičo, len aby výrazne vylepšila svoju armádu, a to ani v oblasti umelej inteligencie a dokonca biotechnológií. Na aktuálne zistenia upozornil portál Interesting Engineering.

Vojaci ako z inej planéty

Podľa americkej Národnej komisie pre rozvíjajúcu sa biotechnológiu má Čína jasne definovaný strategický cieľ: vybudovať do roku 2049 špičkovú svetovú armádu zameranú na tzv. „inteligentnú vojnu“. Súčasťou tohto plánu sú aj geneticky upravení vojaci s podporou umelej inteligencie.

Správa tvrdí, že už to nie je to len sci-fi predstava, ale veľmi reálny dôsledok čínskej štátom podporovanej stratégie známej ako vojensko-civilná fúzia. Tento prístup cielene stiera hranice medzi civilným výskumom a vojenským využitím a vytvára podmienky na vývoj nového druhu bojovníkov. Má ísť o vojakov vylepšených na biologickej úrovni, vybavených AI systémami, ktoré im pomáhajú rozhodovať sa v reálnom čase, orientovať sa v boji a zvládať logistické aj takticko-strategické úlohy na vyššej úrovni ako kedykoľvek predtým.

Zatiaľ čo v predchádzajúcom desaťročí sa prelomovou technológiou stali bojové drony, nasledujúca éra by podľa správy mohla patriť „geneticky zdokonaleným vojakom Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, ktorých ľudský výkon bude zlúčený s výpočtovým výkonom umelej inteligencie“. Komisia varuje, že v porovnaní s tým sa dnešné dronové vojny môžu čoskoro zdať zastarané.

armádni vojaci roboti.
Screenshot/Ekim Rrac/Youtube

Manipuluje s citlivou témou

Podľa zistení, ktoré vznikli po dvojročnej analýze a viac než 1800 konzultáciách s odborníkmi, Čína cielene manipuluje globálny biotechnologický trh. Prostredníctvom štátom podporovaných firiem ako Beijing Genomics Institute (BGI) či MGI Tech sa jej darí ovládať dodávateľské reťazce, podbíjať ceny konkurencie a expandovať v citlivých oblastiach ako je sekvenovanie genómu či výroba aktívnych farmaceutických zložiek. To už núti niektoré krajiny, napríklad Indiu, prijať obranné opatrenia vrátane zavedenia antidumpingových ciel.

Americká Komisia varuje, že podobne ako AI zažila svoj „ChatGPT moment“, môže čoskoro nastať podobný prelom aj v oblasti biotechnológií. A ak bude Čína tým hráčom, kto tento bod dosiahne ako prvý, je vysoko pravdepodobné, že ju už nikto nikdy nedobehne. Táto chvíľa môže podľa autorov správy definovať rozloženie vojenskej moci na niekoľko generácií dopredu.

Ponúkajú riešenie

Navrhované riešenie spočíva v dvojkoľajnej stratégii: urýchliť domáci výskum a vývoj, zároveň však spomaliť čínsky postup. Kľúčové je pritom chrániť intelektuálne vlastníctvo, odmietať rizikové investície z Číny a nepristupovať na predstavu, že čínske firmy hrajú podľa rovnakých trhových pravidiel.

Komisia odporúča minimálne 15 miliárd dolárov vo federálnych investíciách počas nasledujúcich piatich rokov, aby sa podnietil súkromný kapitál a posilnil domáci biotechnologický sektor. Rovnako dôležité je budovanie kvalifikovanej pracovnej sily, zabezpečenie dát v rámci aliancií a rozvoj obranného využitia biotechnológií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP