Keď sa Napoleonova obrovská armáda v roku 1812 stiahla z Ruska, nečelila len neúprosným mrazom a hladu, ale aj chorobám, ktorých pôvod zostával po celé storočia záhadou. Nový výskum však priniesol prvý priamy dôkaz o tom, ktoré patogény skutočne stáli za týmto masovým úhynom. Na tieto nové skutočnosti upozornil portál Interesting Engineering.

Kľúčové zuby

Invázia do Ruska mala byť Napoleonovým triumfom. V júni 1812 prekročilo hranice smerom na Moskvu až 600-tisíc vojakov. Po ťažkých bojoch však armáda zostala v zničenej, opustenej Moskve a na jeseň sa rozhodla ustúpiť. Cesta späť sa zmenila na smrteľnú pascu. Medzi 19. októbrom a 14. decembrom 1812 zahynulo približne 300-tisíc mužov, ktorých kosil nielen mráz a hlad, ale aj neznáme choroby.

Historické záznamy lekára J. R. L. de Kirckhoffa hovorili najmä o týfuse, a ten bol celé desaťročia považovaný za hlavného vinníka. Lenže moderná veda teraz ukazuje, že pravda bola iná. Tím vedcov z parížskej Univerzity Paris Cité a Inštitútu Pasteur analyzoval DNA zo zubov trinástich vojakov pochovaných v masovom hrobe vo Vilniuse. Každý zub poskytol približne 20 miliónov čítaní DNA, čo umožnilo podrobnú identifikáciu patogénov.

Gemini

Teórie sa mýlili

Výsledky sú prekvapivé. Výskumníci totiž potvrdili prítomnosť dvoch baktérií: Salmonella enterica, ktorá spôsobuje paratýfus, a Borrelia recurrentis, pôvodcu návratnej horúčky prenášanej všami. Paratýfus sa šíri kontaminovanou vodou či potravinami a spôsobuje hnačku, horúčky a celkové vyčerpanie. Návratná horúčka zas prináša opakujúce sa epizódy vysokých teplôt, bolesti svalov a slabosť.

Podľa dobových svedectiev hladní vojaci na ústupe v Litve konzumovali nakladanú repu zo sudov, ktoré našli v opustených domoch, a dokonca pili aj jej nálev. Tento zvyk v kombinácii s oslabenou imunitou a všami zamorenými uniformami vytvoril ideálne podmienky pre šírenie infekcií.

Predchádzajúce teórie o týfuse či zákopovej horúčke sa teraz ukazujú ako mylné. Moderná DNA analýza ich prítomnosť v skúmaných pozostatkoch nepotvrdila.

Týmto sa uzatvára jedna z historických záhad napoleonskej éry. Po viac než dvoch storočiach máme konečne jasnú odpoveď: nie týfus, ale paratýfus a návratná horúčka sa stali neviditeľnými nepriateľmi, ktorí spolu s mrazom a hladom položili na kolená najväčšiu armádu svojej doby.