Arktický ľad dosiahol v sezóne historicky najnižšiu úroveň v období, kedy sa zvyčajne najviac zvyšuje. Rekordný pokles je ďalším znakom klimatických zmien, ktoré ovplyvňujú počasie a ekosystémy na celej planéte. O téme informoval portál Phys.org.

Podľa vedcov z Národného centra pre údaje o snehu a ľade dosiahla 14,33 milióna km², čo je približne o 80 000 štvorcových kilometrov menej ako predchádzajúci nízky rekord, ktorý sa nameral v roku 2017. Pre lepšiu predstavu, úbytok ľadu predstavuje rozlohu Kalifornie.

„Otepľovanie je to, čo spôsobuje úbytok ľadu. Morský ľad je obzvlášť citlivý. 31 stupňov (-0,6 °C) je na korčuľovanie a 33 stupňov (+0,6 °C) na plávanie,“ uviedol Walt Meier, odborník na údaje o ľade.

Unsplash

Vplyv aj na globálne počasie

Ako ďalej uvádza Associated Press, Arktída sa otepľuje štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta, čo má vplyv aj na globálne počasie. Slabší rozdiel medzi teplým a studeným vzduchom vedie k zoslabeným prúdom vzduchu a k presunom extrémnych mrazov a búrok do južnejších oblastí. Zmeny majú dopad na obyvateľov oblastí mimo Arktídy.

Ďalším problémom podľa vedkyne Julienne Stroeveovej z University of Manitoba je aj to, že ľad je čoraz tenší, takže sa v lete aj rýchlejšie roztopí. Úbytok ľadu má široký dopad aj na ďalšie oblasti a ovplyvňuje ekosystémy. Populácia ľadových medveďov je menšia, slabšia a majú problém nájsť potravu, keďže lad využívajú na lov. Okrem toho Meier pripomína, že je ľad dôležitý aj pre rybolov a mláďatá tuleňov.

Zmenšuje sa nielen počas leta

„Miznutie morského ľadu je mimoriadne znepokojujúca záležitosť, pretože je skutočne predčasným varovným systémom, ktorý nás upozorňuje na množstvo ťažko postrehnuteľných zmien,“ uviedla Jennifer Francisová, vedkyňa z Woodwell Climate Research Center v Cape Cod.

Najväčšiu rozlohu ľad dosiahol v roku 1979, kedy sa začal merať a pokrýval 16,64 milióna km². Meier tiež upozornil, že morský ľad sa zmenšuje vo všetkých štyroch ročných obdobiach, avšak najkritickejším je leto, kedy sa oceány bez ľadu rýchlejšie otepľujú a zadržia viac energie. Následne spôsobujú teplejšie jesene a zimy s ešte menším ľadom.

Situácia sa nezlepšuje ani na Antarktíde. Začiatkom marca prekonala rekordne nízku rozlohu morského ľadu a nakoniec zaznamenala druhú najnižšiu teplotu v histórii.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia