Zem mohla pred 470 miliónmi rokov vyzerať úplne inak, ako sme si doposiaľ mysleli. Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále Earth and Planetary Science Letters totiž mohla mať naša domovská planéta prstenec podobný tomu, aký má dnes Saturn.

Podľa planetárneho vedca Andyho Tomkinsa asteroid, ktorý sa dostal do gravitačného poľa Zeme, mohol byť roztrhaný a vytvoriť prstenec z trosiek, ktoré následne postupne padali na Zem. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Prstenec okolo Zeme

Tento jav by mohol vysvetľovať tzv. „Ordovický impaktný vrchol“, neobvyklý nárast meteorických dopadov, ktorý v tom čase trval asi 40 miliónov rokov. Zvyšky prstenca spôsobovali častejšie meteorické nárazy, ktoré zanechali výrazné stopy v geologickom zázname a to najmä v oblasti okolo rovníka, kde vedci identifikovali sériu kráterov.

Tomkins a jeho tím analyzovali 21 kráterov z tohto obdobia, ktoré sa nachádzajú vo veľmi podobných zemepisných šírkach, pričom zistili, že dopady boli koncentrované v pomerne úzkom páse. Tento úkaz je podobný tomu, čo pozorujeme pri iných planétach s prstencami, ako Saturn alebo Jupiter.

Mohol zmeniť klímu modrej planéty

Zaujímavé je, že tento prstenec, ak skutočne existoval, mohol ovplyvniť aj klímu Zeme. Pred asi 445 miliónmi rokov nastala jedna z najväčších dôb ľadových, ktorá mohla byť zosilnená práve tieňom prstenca. Hoci táto teória je zatiaľ len v rovine hypotéz, ďalšie numerické modelovanie by mohlo odhaliť, či prstenec skutočne prispel k takýmto zmenám klímy.

Oliver Hull

Tento objav má aj ďalšie zaujímavé dôsledky. Zmeny klímy mohli urýchliť evolúciu života na Zemi počas obdobia „veľkej ordovickej biodiverzifikácie“. A hoci je táto teória zatiaľ len špekulatívna, výskum otvára dvere k ďalším štúdiám o vzniku a vývoji prstencov okolo planét.

Objav je významný nielen pre pochopenie našej minulosti, ale aj pre budúcnosť. Výskum naznačuje, že podobný proces by mohol byť využitý na teraformáciu iných planét, napríklad Venuše, kde by prstenec mohol znížiť teplotu a zmeniť atmosférické podmienky.

Takto urobíme z Marsu obývateľnú planétu

Mars považuje drvivá väčšiny ľudstva za pekelné miesto, ktoré nemá prakticky nič k tomu, čo človek potrebuje k plnohodnotnému životu. Ako sme uviedli v rozsiahlej analýze, budúce posádky tam čaká mizerne strávený čas pod zemou bez magnetického poľa na ochranu pred slnečným žiarením, ale týmto sa to ani zďaleka nekončí. Práve naopak, začína.

ESA

Dnes je Mars suchá, neúrodná planéta. Jeho atmosféra je príliš riedka na dýchanie alebo ochranu pred žiarením, čo predstavuje vysoké riziko pre absolútne akúkoľvek organicky živú bytosť na povrchu. Aby sme teda boli schopný premeniť Mars na náš nový domov, bez podobnej atmosfére ako na Zemi to nepôjde. A práve tam sa celý proces oživenia Marsu začína. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky