Keď sa povie evolúcia, mnohí z nás si predstavia státisíce rokov trvajúce zmeny. Nový výskum však ukazuje, že ľudstvo sa dokáže prispôsobiť novým podmienkam oveľa rýchlejšie, než sme predpokladali. Práve zemiaky, ktoré v Andách domestikovali pred zhruba 6 000 až 10 000 rokmi, sa stali hlavným motorom tejto zmeny.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Kľúčom k tajomstvu je gén AMY1, ktorý riadi produkciu enzýmu amyláza v našich slinách. Tento enzým je zodpovedný za rozklad škrobu už v ústach. Podľa informácií, ktoré odhalila vedecká štúdia publikovaná v Nature Communications, majú práve obyvatelia peruánskych Ánd najvyšší počet kópií tohto génu zo všetkých známych ľudských populácií.

Tento genetický bonus nie je náhodný. Zatiaľ čo zvyšok sveta sa s vyšším príjmom škrobu vyrovnával postupne, obyvatelia vysokohorských oblastí čelili extrémnej výzve. Vysoká nadmorská výška, nedostatok kyslíka a obmedzené zdroje potravy vytvorili prostredie, kde bola efektivita trávenia otázkou prežitia.

Gén ako skrytá výhoda

Odborníci z UCLA a University at Buffalo zistili, že ľudia s vyšším počtom kópií génu AMY1 mali v drsnom andskom prostredí evolučnú výhodu. Počas tisícročí boli tí, ktorí nedokázali škrob efektívne spracovať, prirodzeným výberom postupne eliminovaní, zatiaľ čo nositelia viacerých kópií génu prosperovali a odovzdávali svoje gény ďalej.

Článok pokračuje pod videom ↓

Dnes majú obyvatelia Peru v priemere až 10 kópií tohto génu. Pre porovnanie, susedné populácie, ako sú napríklad Mayovia, ktorí nemajú takú silnú tradíciu v pestovaní zemiakov, vykazujú výrazne nižšie hodnoty. Rozdiel je štatisticky významný a potvrdzuje priamu súvislosť medzi stravovacími návykmi a biologickou evolúciou.

Vedci zdôrazňujú, že táto zmena nebola náhla. Evolúcia funguje ako sochár, ktorý pomaly odoberá prebytočný materiál, nie ako staviteľ, ktorý pridáva nové poschodia. V priebehu každej generácie sa tak populácia v Andách postupne formovala do dnešnej podoby.

Prekonanie európskeho šoku

Jedným z najväčších orieškov pre vedcov bolo vylúčiť vplyv drastického úbytku populácie po príchode Európanov v 15. storočí. Choroby a násilie spôsobili obrovské genetické straty, ktoré by teoreticky mohli skresliť dáta. Moderné sekvenovanie DNA však potvrdilo, že táto genetická odlišnosť bola v Andách prítomná dávno pred tým, než na kontinent vstúpili prví kolonizátori.

 

Tento fakt vyvracia špekulácie o náhodnom prežití či neskoršom genetickom náhodnom driftu. Ide o jasný dôkaz prirodzeného výberu, ktorý bol hnaný konkrétnym environmentálnym tlakom – potrebou získať z dostupných zemiakov čo najviac energie.

Pre mnohých vedcov je fascinujúce pozorovať, ako rýchlo dokáže človek reagovať na zmenu potravy. Je to silný argument proti mýtom o „paleo diétach“, ktoré tvrdia, že ľudské telo sa od praveku nijako nezmenilo. Naše metabolické dráhy sú neustále v procese adaptácie.

Čo to znamená pre vedu?

Výskum v Andách otvára dvere k lepšiemu pochopeniu toho, ako sa ľudia vyvíjajú v iných extrémnych podmienkach. Okrem nedostatku kyslíka či intenzívneho UV žiarenia je práve dostupnosť potravy kľúčovým faktorom, ktorý určuje, kto sa dokáže dlhodobo adaptovať. Podobné štúdie nám pomáhajú lepšie pochopiť aj súčasné civilizačné ochorenia, ktoré súvisia s moderným stravovaním.

V kontexte súčasných poznatkov o výžive a zdraví nejde len o akademickú zaujímavosť. Výskum naznačuje, že genetické rozdiely medzi populáciami môžu ovplyvňovať, ako rozdielne reagujeme na rôzne druhy potravín. Možno práve preto sú niektoré diéty pre určité etniká efektívnejšie než pre iné.

Viac informácií o tom, ako moderná veda mení pohľad na naše telo, nájdete aj v ďalších našich článkoch. Napríklad o tom, ako vedci prelomili bariéry kvantových počítačov alebo prečo sa oplatí vymeniť staré auto za elektromobil, čo sú všetko príklady, kde moderná technológia a veda menia naše každodenné rozhodnutia.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP