V tomto texte boli použité materiály TASR.

Umelá inteligencia si v životoch Slovákov postupne nachádza pevné miesto, no jej presun do sveta online nakupovania prebieha pomalšie, než by sa mohlo zdať. Najnovší prieskum spoločnosti Heureka v krajinách strednej a východnej Európy však prináša zaujímavý paradox. Hoci väčšina spotrebiteľov AI pri nákupoch zatiaľ aktívne nevyužíva, dôverujú jej viac než predavačom, odborníkom či influencerom. A čo je ešte podstatnejšie, veľká časť verejnosti očakáva, že práve umelá inteligencia bude formovať budúcnosť e-commerce.

Prieskum realizovaný na Slovensku, v Česku a Maďarsku ukazuje, že AI je vnímaná ako technologický trend, ktorému sa online nakupovanie nevyhne. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú však výrazné a odhaľujú odlišnú mieru technologickej otvorenosti aj dôvery.

OpenAI/TASR/AP

Slováci sú opatrní, no technológiu neodmietajú

Na Slovensku je miera využívania umelej inteligencie pri online nákupoch zo sledovaných krajín najnižšia. Viac ako polovica Slovákov, konkrétne 57,57 %, uviedla, že AI pri nakupovaní nikdy nepoužila. Nejde však o odmietanie technológie ako takej, ale skôr o nezvyk a chýbajúci impulz. Hlavným dôvodom je, že spotrebiteľom jednoducho nenapadlo AI pri nákupoch využiť alebo v tom zatiaľ nevidia jasný prínos.

„AI využívajú na iné účely, či už pracovné alebo školské, no do sféry online nakupovania sa dostáva len postupne, keďže 47 % slovenských respondentov tvrdí, že ich to ešte nenapadlo alebo na to nevidia dôvod,“ priblížil Ondřej Šveda, hovorca Heureka Group. Ďalšími bariérami sú obavy zo zdieľania osobných údajov a neistota v tom, ako s nástrojmi umelej inteligencie efektívne pracovať.

Z regionálneho pohľadu je kontrast zrejmý najmä v porovnaní s Maďarskom. Tam je prístup k AI najotvorenejší a krajina dokonca vykazuje najvyšší podiel častého používania umelej inteligencie pri nákupoch, až na úrovni 22,34 %. Slovensko naopak pôsobí zdržanlivejšie, hoci nejde o technologickú skepsu, ale skôr o vyčkávací postoj.

Copilot Designer/Pixabay (Úprava redakcie)

Praktický pomocník pri výbere, nie náhrada človeka

Tam, kde spotrebitelia AI už využívajú, ide najmä o pragmatické scenáre. Umelá inteligencia najčastejšie slúži na porovnávanie produktov, čo uviedlo 44,75 % respondentov, a na rady, na čo sa pri výbere zamerať. Vysoko sa umiestnili aj konkrétne odporúčania vhodných produktov a sumarizácia recenzií, čo naznačuje, že používatelia vnímajú AI ako nástroj na spracovanie veľkého množstva informácií, nie ako emocionálneho poradcu.

Zaujímavý je aj generačný rozdiel. Najmladšia skupina vo veku 18 až 24 rokov využíva AI výrazne častejšie na inšpiráciu a hľadanie darčekov. Starší používatelia vo veku 25 až 34 rokov sa naopak spoliehajú skôr na analytickejšie funkcie, ako sú rady pri výbere a odporúčania konkrétnych produktov. To naznačuje, že s rastúcim vekom rastie aj dôraz na efektivitu a racionalitu rozhodovania.

Dôvera v AI predbieha expertov, no emócie sú zmiešané

Najdôveryhodnejším zdrojom informácií pri nákupoch ostávajú recenzie iných používateľov, ktorým verí 46,27 % respondentov. Dôvera v samotnú umelú inteligenciu síce nie je vysoká, na úrovni 15,37 %, no je výraznejšia než dôvera v oficiálne stránky výrobcov, predavačov v kamenných obchodoch, influencerov či odborníkov. Práve tento posun naznačuje, že autorita sa v digitálnom priestore redefinuje.

Napriek tomu predstava, že by AI mala za spotrebiteľa vybrať ideálny produkt, vyvoláva u Slovákov skôr negatívne emócie. Nedôvera dosahuje 30,80 % a výrazný je aj odpor na úrovni 18,22 %, čo je najviac v regióne. Oproti tomu Maďarsko pôsobí výrazne optimistickejšie, keď tam pri nakupovaní s AI dominuje zvedavosť a nedôvera je minimálna.

Zároveň však až 80 % Slovákov predpokladá, že umelá inteligencia sa stane bežnou súčasťou online nakupovania. „Naše zistenia potvrdzujú, že AI sa stane súčasťou budúcnosti online nakupovania. Spotrebitelia sú na jej adaptáciu pripravení a veria jej viac ako tradičným predajcom či influencerom,“ uzatvára hovorca Heureka Group.