V tomto texte boli použité materiály TASR.

Revízia európskeho klimatického nariadenia posúva debatu o zelenom prechode do novej fázy. Európska únia sa po mesiacoch rokovaní priblížila k formálnemu prijatiu jedného z najzásadnejších klimatických cieľov nasledujúcej dekády. Predbežná dohoda medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom stanovuje ambiciózne zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 90 % do roku 2040, pričom prináša aj nové nástroje na podporu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a istotu pre investorov smerujúcich do čistých technológií.

„Mesiac po klimatickej konferencii COP30 sme premenili slová na činy – s právne záväzným cieľom znížiť emisie o 90 % do roku 2040. Máme jasné smerovanie ku klimatickej neutralite a pragmatický a flexibilný plán na zvýšenie konkurencieschopnosti prechodu na čistú energiu,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa nej ide o rozhodnutie, ktoré posilní nielen klimatické ambície, ale aj technologický rozvoj a energetickú nezávislosť EÚ.

Flexibilnejší rámec pre členské štáty aj priemysel

Revidované nariadenie o klíme (ECL) prináša viac priestoru na hľadanie nákladovo efektívnych riešení. Členské štáty budú môcť využívať medzinárodné kredity do výšky piatich percent čistých emisií z roku 1990, čo predstavuje domácu redukciu približne 85 percent do roku 2040. Tento mechanizmus umožní reagovať na rozdielnu rýchlosť dekarbonizácie jednotlivých sektorov a poskytne krajinám dodatočnú flexibilitu napríklad pri kompenzovaní nedostatkov v oblastiach, kde je technologický pokrok pomalší.

Dôležitým prvkom je aj možnosť využívania domácich trvalých odstránených emisií v rámci systému EU ETS, čo má pomôcť pri sektoroch, v ktorých je úplná dekarbonizácia extrémne náročná. Pre firmy to znamená väčšiu predvídateľnosť a jasnejší investičný signál pri plánovaní transformácie výrobných procesov či energetických zdrojov.

Revízia systému ETS2

Súčasťou dohody je aj posun začiatku systému ETS2, ktorý sa má dotýkať budov, cestnej dopravy a menších priemyselných odvetví. Pôvodne plánovaný rok 2027 sa odkladá na 2028, čo má umožniť hladšie zavádzanie a lepšie zohľadnenie cien energií či dostupných technológií.

Inštitúcie EÚ zároveň zavádzajú nový dvojročný cyklus hodnotenia plnenia cieľov. Komisia bude pri každom preskúmaní posudzovať nielen technologický pokrok či najnovšie vedecké údaje, ale aj vplyv klimatickej politiky na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Dôraz je kladený najmä na to, aby zelený prechod ostal sociálne spravodlivý, inovačne orientovaný a technologicky neutrálny.

Budúce hodnotenia sa zamerajú aj na vývoj cien energie a celkovú dostupnosť obnoviteľných zdrojov, čo sú faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie v krajinách EÚ. Európa tak dáva najavo, že klimatické ciele a ekonomická stabilita nie sú v protiklade, ale majú sa rozvíjať paralelne.

Dohodu musí ešte formálne potvrdiť Európsky parlament a Rada EÚ. Po schválení bude revidované nariadenie zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a nadobudne účinnosť. Pre priemysel, energetiku aj technologické inovácie to bude predstavovať nový rámec, ktorý určí smerovanie klimatickej politiky minimálne na ďalšie dve dekády.