V tomto texte boli použité materiály TASR.

Rozvojový program OSN priniesol varovanie, ktoré by rozhodne nemalo zostať bez povšimnutia. Umelá inteligencia podľa novej správy s názvom „The Next Great Divergence“ nestojí iba na prahu technologickej revolúcie. Môže sa stať faktorom, ktorý prehĺbi sociálne a ekonomické rozdiely medzi krajinami aj v rámci nich.

Ako upozorňuje UNDP, kľúčové budú rozhodnutia, ktoré padnú v najbližších rokoch. A hoci sa diskusia o AI často zužuje na produktivitu, konkurencieschopnosť či ekonomický rast, zásadnejšia otázka znie: aký dopad bude mať táto technológia na životy ľudí, najmä tých, ktorí už dnes stoja na okraji digitálneho sveta.

Revolúcia, ktorá môže opakovať chyby minulosti

UNDP prirovnáva potenciálny vplyv umelej inteligencie k zásadným míľnikom civilizácie: k vzniku písma, nástupu elektriny či príchodu internetu. Rovnako ako pri priemyselnej revolúcii však hrozí, že benefity sa rozdelia nerovnomerne. Niektoré krajiny zažijú prudký technologický skok, zatiaľ čo iné môžu ostať pozadu, tentokrát ešte výraznejšie než kedykoľvek predtým.

Midjourney/Bing Image Creator

Autori správy pritom priamo upozorňujú na riziko, ktoré pramení z odlišných východiskových pozícií jednotlivých štátov. Bez cieľavedomých opatrení hrozí, že najväčší úžitok z rýchleho pokroku získajú technologicky rozvinuté a ekonomicky silné krajiny. UNDP zároveň pripomína, že komunity s nízkym prístupom k digitálnym zručnostiam a moderným technológiám či skupiny zasiahnuté konfliktmi, vojnami alebo klimatickými zmenami sa môžu ocitnúť ešte v slabšej pozícii.

„Umelá inteligencia môže podporiť rast, rozšíriť príležitosti, zlepšiť verejné služby a posilniť odolnosť. Tie isté technológie však môžu urýchliť vylúčenie, oslabiť správu vecí verejných a zvýšiť neistotu ľudí,“ upozorňujú autori správy.

Nerovný štart do AI éry

Rast umelej inteligencie je bezprecedentný, podľa UNDP získala AI za tri roky približne 1,2 miliardy používateľov, pričom takmer 70 percent z nich pochádza z rozvojových krajín. Aj napriek tomu zostáva priepastný rozdiel medzi tými, ktorí môžu AI aktívne využívať a rozvíjať, a tými, ktorí sú odkázaní len na jej pasívne dôsledky.

Počiatočné ekonomické benefity sa podľa správy sústredia najmä v krajinách s robustnou infraštruktúrou, kvalitným vzdelaním a kapitálom – UNDP spomína Čínu, Južnú Kóreu či Singapur. Na opačnom konci spektra sú štáty a regióny vystavené riziku straty pracovných miest, nedostatku prístupu k dátam, prehlbovania dezinformačných kampaní či dopadom na zdroje, ako sú energia a voda, ktoré budú nástupom výpočtovo náročných modelov ešte dôležitejšie.

UNDP preto vyzýva vlády na celom svete, aby intenzívnejšie investovali do digitálnej infraštruktúry, vzdelávania, spravodlivej hospodárskej súťaže či sociálnej ochrany najzraniteľnejších skupín. Cieľ je jasný: aby AI nebola len ďalším privilegom bohatých.

„Cieľom je demokratizovať prístup k umelej inteligencii, aby z nej mohla profitovať každá krajina a komunita a zároveň chrániť tých, ktorí sú najviac ohrození zmenami,“ uvádza správa.

Most alebo bariéra pre celé generácie

Hoci sa dokument sústreďuje primárne na Áziu a Tichomorie, kde sa prelínajú extrémne rozdiely v prístupe k technológiám a zároveň ide o región v centre AI transformácie, jeho odporúčania majú platiť univerzálne. Polovica populácie tohto regiónu stále nemá prístup k internetu– a tak vzniká otázka, či AI dokáže tieto bariéry prelomiť, alebo ich ešte posilní.

„AI by mohla zmenšiť rozdiely v regióne, rozšíriť príležitosti a posilniť komunity. Alebo by mohla prehĺbiť rozdiely a priniesť éru nerovného pokroku, v ktorej niekoľkí rýchlo napredujú, zatiaľ čo mnohí zostávajú pozadu. V stávke je budúcnosť generácií, pretože rozhodnutia, ktoré sa urobia dnes, určia, či sa AI stane mostom alebo bariérou na desiatky rokov dopredu,“ uzatvára správa.