V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európska vesmírna agentúra získala od NASA jasný signál: projekt roveru Rosalind Franklin pokračuje a môže sa opierať o podporu svojho najdôležitejšieho partnera. Po rokoch neistoty, politických otrasov a technických prekážok sa tak jedna z najambicióznejších európskych misií na Mars opäť prebúdza k životu. V hre je pritom viac než len ďalší robot na povrchu Červenej planéty. Ide o unikátnu šancu odpovedať na otázku, ktorá fascinuje ľudstvo celé generácie: bol alebo stále je Mars hostiteľom života?

Hoci projekt sprevádzajú turbulencie už od začiatku, atmosféra okolo programu opäť začína pôsobiť optimisticky. ESA na zasadnutí svojej ministerskej rady v Brémach potvrdila, že z NASA dorazilo oficiálne stanovisko, ktoré rozptýlilo dlhodobé pochybnosti. Generálny riaditeľ agentúry Josef Aschbacher uviedol, že dostal „list od vedenia NASA, v ktorom potvrdzuje podporu“ misii.

Kritické americké komponenty vracajú projekt do hry

Podpora NASA nie je len symbolická. Európsky rover po rozpade spolupráce s Ruskom v roku 2022 prišiel o viaceré technologické riešenia, ktoré boli pre misiu kľúčové. Ukončenie ruskej spolupráce bolo dôsledkom invázie Moskvy na Ukrajinu a projekt sa tým prakticky ocitol v slepej uličke. ESA však rýchlo obrátila pozornosť na Spojené štáty a dnes je jasné, že práve americkí partneri umožnia dokončenie misie.

Podľa Aschbachera NASA poskytne tri kritické prvky: nosnú raketu, rádioizotopový ohrievač a brzdný motor potrebný pre bezpečný vstup do atmosféry Marsu. Navyše prispeje aj vedeckým prístrojom určeným na analýzu možných biosignatúr pod povrchom planéty. Práve kombinácia týchto technológií umožní roveru zvládnuť zložitý zostup, prežiť extrémne podmienky a naplno sa venovať vedeckému výskumu.

Za zmienku však stojí, že NASA túto podporu potvrdzuje v čase výrazných rozpočtových škrtov, ktoré zaviedol americký prezident Donald Trump po svojom návrate do Bieleho domu v januári. Budúcnosť mnohých vedeckých programov v USA je preto neistá, no Rosalind Franklin sa zatiaľ drží v kategórii strategických projektov.

Najhlbšie vŕtanie na Marse

Rover Rosalind Franklin, pomenovaný po britskej vedkyni známej priekopníckym výskumom DNA, má odletieť v roku 2028 a na povrch Marsu doraziť o dva roky neskôr. Ak všetko pôjde podľa plánu, pôjde o prvé vozidlo schopné vŕtať až dva metre pod povrch planéty. Práve v tejto hĺbke by podľa vedcov mohli byť ukryté organické molekuly, ktoré neprežili na povrchu vystavenom intenzívnemu žiareniu.

Je to strategický posun oproti doterajším misiám NASA, ktoré sa zameriavajú najmä na povrchové analýzy a horniny odkryté eróziou. Európsky rover tak môže doplniť už prebiehajúci výskum novou perspektívou a priniesť dáta, ktoré zatiaľ žiadna misia nepriniesla.

Cieľom misie nie je len pátranie po historických stopách života. Podzemné vrstvy Marsu môžu teoreticky obsahovať aj dôkazy o prostrediach, kde by sa mikrobiálny život mohol udržať aj dnes. Prístroj dodaný NASA preto bude zohrávať kľúčovú úlohu pri analýze vzoriek odobratých z hĺbky, kde sa podmienky dlhodobo udržiavajú stabilnejšie.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP