V tomto texte boli použité materiál TASR.

Čínska vesmírna agentúra sa ocitla v časovej tiesni, ktorá si vyžiadala rýchle a nečakané riešenia. Po poškodení návratovej kapsuly misie Šen-čou 20 museli tamojší inžinieri v priebehu niekoľkých dní preplánovať harmonogram a predčasne pripraviť loď, ktorá mala pôvodne štartovať až o dva roky. Výsledkom je utorkové vypustenie kozmickej lode Šen-čou 22, ktorá smeruje k stanici Tchien-kung, aby zabezpečila bezpečný návrat jej súčasnej posádky.

Situácia je jednou z najzávažnejších, akým čínska pilotovaná kozmická technológia čelila za posledné roky. Podľa informácií agentúr AFP a DPA bolo poškodenie spôsobené pravdepodobne kozmickým odpadom, ktorý zasiahol kapsulu Šen-čou 20. Opotrebovanie či drobné poškodenia nie sú vo vesmíre neobvyklé, no tentoraz šlo o zraniteľné miesto, ktoré by pri návrate na Zem predstavovalo vážne riziko. Keďže návratový modul už nebolo možné považovať za bezpečný, traja tajkonauti Čchen Tung, Čchen Čung-žuej a Wang Ťie zostali na orbitálnej stanici uväznení dlhšie, než sa plánovalo.

Núdzový plán v praxi

Ich návrat napokon zabezpečila kapsula Šen-čou 21, pričom tím pristál 14. novembra, o deväť dní neskôr, ako bolo v pláne. Tento posun však vytvoril nový problém: posádka, ktorá aktuálne pôsobí na stanici Tchien-kung, ostala bez spoľahlivého dopravného prostriedku späť na Zem. Čínska agentúra CMSA síce informovala, že „pracujú normálne a v dobrom stave“, avšak bez záložnej návratovej lode by boli v prípade akejkoľvek poruchy alebo núdze vo veľmi komplikovanej situácii.

Práve preto Čína urýchlene vyslala Šen-čou 22. Raketa odštartovala krátko po poludní miestneho času z kozmodrómu Ťiou-čchüan v púšti Gobi a jej úlohou nie je dopraviť novú posádku, ale nahradiť chýbajúci návratový modul. Tajkonauti Čang Lu, Wu Fej a Čang Chung-čang tak budú mať konečne istotu, že sa v prípade potreby dostanú bezpečne domov.

Čína sa vo vesmíre čoraz viac osamostatňuje

Čína dlhodobo buduje svoj vlastný pilotovaný vesmírny program, a to aj preto, že je od roku 2011 vylúčená zo spolupráce na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Spojené štáty zakázali NASA spolupracovať s Pekingom, ktorý tak musel vybudovať vlastnú infraštruktúru aj orbitálnu stanicu. Tchien-kung dnes slúži ako laboratórium, tréningový priestor aj platforma pre medzinárodné aktivity, ktoré Čína postupne otvára svojim partnerom.

V posledných rokoch pritom krajina výrazne zrýchlila tempo vesmírnych projektov. Len vo februári podpísala dohodu s Pakistanom o tom, že v budúcnosti vyšle prvých zahraničných tajkonautov. Ide o krok, ktorý má posilniť jej pozíciu globálneho lídra v oblasti pilotovaných letov a zároveň otestovať, do akej miery dokáže jej vesmírna technológia podporovať viac než len domáce posádky.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP