V tomto texte boli použité materiály TASR.

Jediná srbská ropná rafinéria sa ocitla v kritickej situácii, ktorá môže už v priebehu niekoľkých dní prerásť do vážnej energetickej krízy. Rafinéria NIS, zabezpečujúca približne 80 percent palivových dodávok pre celé Srbsko, bojuje s následkami amerických sankcií voči ruskému energetickému sektoru. Tie zasiahli jej ruského vlastníka a priamo prerušili dodávky ropy, bez ktorých výroba postupne kolabuje. Prezident Aleksandar Vučič na tlačovej konferencii potvrdil, že prevádzka už beží v obmedzenom režime a čas sa rýchlo kráti.

„Zatiaľ nebola zatvorená, ale už teraz je jej prevádzka znížená v porovnaní s normálom,“ povedal Vučič v Belehrade. Podľa zdrojov z odvetvia, na ktoré sa odvolávajú miestne médiá, je rafinéria len štyri dni od „úplného zastavenia“. Zasiahnuté sankcie sú súčasťou širšieho tlaku USA na Moskvu, ktorý má obmedziť ruské financovanie vojny na Ukrajine. Pre Srbsko, ktoré dlhodobo stojí mimo európskych sankcií a zároveň výrazne ťaží z lacných ruských energií, však ide o situáciu bez ľahkého riešenia.

Čas sa kráti a riešenie môže byť bolestivé

Vučič verejne priznal, že krajina má zásoby paliva približne do konca roka, doplnené o štátne rezervy. To dáva vláde niekoľkotýždňový priestor na rokovania, no prezident stanovil jasný časový rámec: do 50 dní musia Rusi dosiahnuť dohodu s novým potenciálnym vlastníkom. V hre sú podľa neho investori z Maďarska aj Spojených arabských emirátov. Ak sa dohoda nedosiahne, vláda je pripravená konať. „Nebudeme mať na výber. Privedieme si vlastný manažment a ponúkneme najvyššiu možnú cenu,“ vyhlásil.

Uvažované prevzatie zo strany štátu je však pre Vučiča komplikované politicky aj strategicky. S Ruskom má Ndlhodobo nadštandardné vzťahy a prezident opakovane zdôrazňuje, že zabavenie ruských aktív je neprijateľné. To však zároveň výrazne obmedzuje jeho manévrovací priestor.

Srbsko predalo 51-percentný podiel v NIS ešte v roku 2008 ruským podnikom Gazprom a Gazprom Nefť za 400 miliónov eur, pričom súčasťou dohody bola aj rozsiahla infraštruktúrna výstavba, ktorá sa však nikdy plne nenaplnila. Štát dnes vlastní takmer 30 percent podniku, zvyšok držia menšinoví akcionári.

Energetická realita vs. geopolitika

Odborníci upozorňujú, že prípadné prerušenie činnosti NIS by malo okamžitý dopad na celú krajinu. Dovážať ropu by podľa nich bolo možné len dočasne a s výraznými stratami. Belehradský ekonóm Goran Radosavljevič pre AFP varoval, že ide o riešenie, ktoré by rafinériu nezachránilo. „Agóniu môžete predĺžiť o niekoľko mesiacov dodatočným dovozom, ale NIS skrachuje, ak už nebude môcť fungovať.“

NIS rafineria
NIS.rs

Srbsko sa zároveň nachádza pod tlakom ďalších rokovaní s Moskvou, tentoraz o plyne. Rusko totiž v posledných mesiacoch ponúka výhradne krátkodobé kontrakty. Podľa Vučiča ide o strategickú taktiku, ktorá má Belehrad odradiť od prevzatia rafinérie. NIS sa pokúša situáciu riešiť aj formálne: len minulý týždeň podala v USA novú žiadosť o dočasné oslobodenie od sankcií. Washington však zatiaľ nereagoval.

Pred Srbskom tak stojí jedno z najťažších energetických rozhodnutí posledných rokov. Krajina, ktorá sa pokúša balansovať medzi Európskou úniou a Ruskom, sa teraz dostala do bodu, keď jej najdôležitejší energetický podnik ohrozuje geopolitická realita, ekonomické dôsledky aj politické limity. Ak sa dohoda nepodarí, Srbsko čaká turbulentné obdobie, ktoré ovplyvní nielen ceny palív, ale aj jeho zahraničnopolitickú trajektóriu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP