V tomto texte boli použité materiály TASR.

Klimatické rokovania v brazílskom Beléme sa opäť natiahli. Summit COP30, ktorý mal skončiť v piatok podvečer brazílskeho času, sa prehlbuje do ďalších hodín aj dní. Dôvod je pritom staronový a mimoriadne výbušný: fosílne palivá. Hoci sa práve ony stali symbolom kľúčového klimatického konfliktu posledných rokov, návrh záverečnej dohody ich tentoraz ani nespomína. Pre mnohé štáty je to neprijateľné a nie je vylúčené, že summit skončí bez akejkoľvek dohody.

V centre Amazonu sa tak odohráva ďalšia epizóda klimatickej diplomacie, ktorá sa snaží udržať svet na trajektórii smerom k obmedzeniu otepľovania na 1,5 °C. Po dvoch týždňoch rokovaní je však zrejmé, že konsenzus bude tentoraz mimoriadne náročný.

Prezident podporuje dohodu, text ju ignoruje

Hostiteľská Brazília v piatok predstavila návrh záverečného dokumentu. Ten však nezahŕňa ani zmienku o postupnom ukončení ťažby a spaľovania fosílnych palív, ani cestovnú mapu na tento proces, hoci prezident Luiz Inácio Lula da Silva takýto prístup verejne podporoval. Absencia tejto časti návrhu spôsobila okamžný odpor.

Komisár EÚ pre klímu Wopke Hoekstra reagoval mimoriadne ostro. Pre novinárov uviedol: „text je ‘neprijateľný’ a summit by mohol skončiť bez dohody. ‘Hovorím to s ťažkým srdcom, ale to, čo je teraz na stole, zjavne nie je žiadna dohoda’.“ Európska únia nie je sama – viac ako tridsať krajín, od bohatých ekonomík až po malé ostrovné štáty najviac ohrozené rastúcou hladinou morí, poslalo Brazílii spoločný list. Jasne v ňom uvádzajú, že odmietnu akýkoľvek dokument, ktorý nebude zahŕňať plán odklonu od fosílnych palív.

Kto blokuje dohodu

Podľa francúzskej ministerky pre ekologickú transformáciu Monique Barbutovej sa odpor sústreďuje najmä v skupine krajín, ktoré sú závislé od vývozu ropy, plynu či uhlia. Ako povedala pre AFP, dohodu blokujú „na ropu bohaté Rusko a Saudská Arábia, producent uhlia India a početné rozvíjajúce sa krajiny“. Ide o štáty, ktoré tvrdia, že prechod od fosílnych zdrojov musí byť postupný a spravodlivý, inak ohrozí ich stabilitu.

Z opačného uhla na situáciu upozorňuje Arunabha Ghosh, osobitný vyslanec južnej Ázie. Kritizuje narastajúce obviňovanie medzi jednotlivými blokmi: „Predpokladať, že jednej strane záleží na planéte a druhej strane, pretože nie je spokojná s formuláciou, na planéte nezáleží, vážne škodí duchu rokovaní.“ Podľa neho je vyňatie plánu o postupnom ukončení fosílnych palív z textu logické, pretože rozvojové krajiny musia riešiť vlastnú energetickú bezpečnosť a prechod pre pracovníkov závislých od fosílnych sektorov.

Summit bez USA a otáznik nad výsledkom

Situáciu ďalej komplikuje fakt, že COP30 prebieha bez účasti Spojených štátov. Prezident Donald Trump sa podujatiu vyhol a Washington tak nezasahuje do kľúčových rokovaní. Konsenzus však aj tak musí nájsť takmer 200 krajín. Bez kolektívnej dohody nebude možné posunúť globálne klimatické ambície ďalej, najmä pokiaľ ide o rýchle znižovanie emisií spôsobujúcich čoraz extrémnejšie prejavy počasia.

Predseda tohtoročného summitu André Correa do Lago nešetril sklamaním. Vyhlásil, že tí, ktorí pochybujú o tom, že spolupráca je najlepšou cestou v boji proti klimatickým zmenám, „budú absolútne nadšení, ak uvidia, že sa nám nepodarí dosiahnuť medzi sebou dohodu“.

Belém tak čaká, či sa podarí preklenúť zásadné rozdiely, alebo COP30 vojde do dejín ako summit, na ktorom sa svet nedokázal zhodnúť ani na elementárnom základe pre klimatickú budúcnosť planéty.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP