V tomto texte boli použité materiály TASR.

Európa sa v lete opäť ocitla pod silným tlakom extrémneho počasia. Kombinácia vĺn horúčav, dlhodobého sucha a ničivých záplav zasiahla členské krajiny Európskej únie natoľko, že ich ekonomické straty dosiahli podľa novej štúdie až 43 miliárd eur. Výskum ekonóma Sehrisha Usmana z Univerzity v Mannheime, ktorý pripravil spolu s dvoma odborníkmi z Európskej centrálnej banky, upozorňuje, že ide len o začiatok toho, čo môže Európu v nasledujúcich rokoch čakať.

Nejde len o okamžité škody

Autori štúdie vychádzali z kombinácie meteorologických dát a ekonomických modelov, aby čo najpresnejšie zachytili vplyv extrémnych poveternostných javov. Ich výpočty zahŕňajú nielen priame dôsledky, ako je poškodenie infraštruktúry, zničené budovy či straty v poľnohospodárstve, ale aj sekundárne efekty, ktoré sa prejavujú až postupne. Patria medzi ne prerušená výroba, vyššie náklady na obnovu, obete na životoch či rastúce výdavky na adaptačné opatrenia.

„Skutočné náklady extrémnych udalostí presahujú ich okamžité účinky. Napríklad znížená produkcia alebo zničenie určitých produktov v dôsledku sucha môže viesť k inflácii v strednodobom a dlhodobom horizonte,“ zdôrazňuje Usman.

Podľa modelových výpočtov by sa celkové makroekonomické dopady katastrof z leta 2025 mohli do roku 2029 vyšplhať až na 126 miliárd eur.

Najviac utrpeli južné štáty, sever sužujú záplavy

Krajiny ako Španielsko, Francúzsko a Taliansko čelia podľa štúdie najväčším stratám, pričom každá z nich eviduje priame ekonomické škody presahujúce 10 miliárd eur. V strednodobom horizonte by však táto suma mohla v jednotlivých prípadoch narásť aj nad 30 miliárd eur, najmä kvôli rastúcej frekvencii horúčav a sucha.

Stredná a severná Európa síce nezaznamenala také dramatické škody v poľnohospodárstve či infraštruktúre, no čoraz častejšie záplavy spôsobujú narušenia bežného chodu života a prinášajú vlastné, nemenej závažné finančné dopady.

Autori upozorňujú, že celkové čísla môžu byť ešte vyššie, než naznačujú prvé odhady. Výpočty totiž nezohľadňujú kumulatívne účinky, keď sa napríklad vlny horúčav a sucha vyskytujú súčasne, ani ďalšie sprievodné javy klimatickej krízy, akými sú rozsiahle prírodné požiare.

Tradičné poistné modely sa pritom zameriavajú najmä na fyzické škody na majetku a často vynechávajú nepriame ekonomické straty, ako napríklad pokles produktivity práce v dôsledku vysokých teplôt. Aj preto štúdia zdôrazňuje potrebu systematického zohľadňovania všetkých aspektov klimatických extrémov, ktoré môžu v budúcnosti ešte výraznejšie zaťažiť ekonomiku členských krajín EÚ.