Údaje, ktoré v uplynulom roku zozbieralo rover Perseverance, priniesli možno najlepšie dôkazy o tom, že na Marse mohol kedysi existovať mikrobiálny život. Analýza horniny pomenovanej Chevaya Falls a ďalších útvarov v oblasti Bright Angel naznačuje, že za neobvyklými vzormi na ich povrchu môžu stáť biologické procesy. Výskum viedol geovedec a planetárny vedec Joel Hurowitz zo Stony Brook University v USA.

Samozrejme, k definitívnym záverom sa vedci dostanú až vtedy, keď sa vzorky dopraví na Zem na podrobnú laboratórnu analýzu. Alternatívne, abiotické procesy sú stále možným vysvetlením, no zhromaždené dôkazy pôsobia mimoriadne presvedčivo a sľubne. Na tému upozornil portál Science Alert.

Leopardie škvrny a ich význam

Chevaya Falls objavil Perseverance pred viac ako rokom počas svojej cesty naprieč kráterom Jezero, ktorý bol kedysi vyplnený vodou. Už prvý pohľad na „leopardie škvrny“ na povrchu horniny zaujal vedcov, pretože na Zemi sú podobné štruktúry často spájané s fosilizovanými mikróbmi.

Zozbierané údaje z Chevaya Falls a ďalších dvoch hornín v oblasti Bright Angel – Sapphire Canyon a Apollo Temple – si však vyžadovali detailnejšiu interpretáciu. „Kombinácia chemických zlúčenín, ktoré sme našli vo formácii Bright Angel, mohla predstavovať bohatý zdroj energie pre mikrobiálne metabolizmy,“ vysvetľuje Hurowitz. „Samotná prítomnosť týchto chemických signatúr však nestačí. Potrebovali sme analyzovať, čo tieto údaje v skutočnosti znamenajú.“

vodopáady a leopardie škvrny na marse
Niektoré z charakteristík vodopádov Chevaya | Zdroj: NASA/JPL-Caltech/MSSS

Podľa meraní roveru obsahovali vzorky organické, na uhlík bohaté látky. Tie sú na Marse síce bežné a nemusia byť jednoznačným dôkazom života, no v kombinácii s ďalšími potenciálnymi biomarkermi naberajú na význame. Formácia Bright Angel je bohatá na íly, čo poukazuje na minulosť spojenú s vodou. Horniny zároveň obsahovali síran vápenatý a výrazné švy hematitu, minerálu bohatého na železo.

Najzaujímavejšie sú však samotné leopardie škvrny, mimoriadne bohaté na fosforečnany a sírniky železa, pravdepodobne minerály vivianit a greigit. Fosforečnany zohrávajú kľúčovú biologickú úlohu na Zemi a tieto minerály môžu vznikať redoxnými reakciami zahŕňajúcimi organický uhlík – či už biologického, alebo abiotického pôvodu.

Prepojenie so Zemou a otvorené otázky

„Nejde len o minerály samotné, ale aj o spôsob, akým sú usporiadané. To naznačuje, že vznikli prostredníctvom redoxného cyklovania železa a síry,“ hovorí geobiológ a astrobiológ Michael Tice z Texas A&M University. „Na Zemi podobné štruktúry často vznikajú v sedimentoch, kde mikróby spotrebúvajú organickú hmotu a ‚dýchajú‘ hrdzu a sírany. Ich výskyt na Marse otvára otázku: mohli sa tam odohrávať rovnaké procesy?“ tvrdí vedec.

Tím vedcov sa pokúsil modelovať rôzne procesy, ktoré mohli viesť k zistenej mineralógii. Identifikovali aj abiotický mechanizmus, ktorý by mohol redukovať sírany na sírniky, no tento proces je extrémne pomalý a vyžaduje kyslé prostredie alebo teploty nad 150 až 200 °C. Horniny z oblasti Bright Angel však nenesú známky takéhoto extrémneho tepelného či kyslého prostredia.

K definitívnym odpovediam sa vedci dostanú až po návrate vzoriek na Zem, keďže nástroje roveru sú len zlomkom toho, čo umožňuje moderná geologická laboratórna technika. Dovtedy ostáva priestor na ďalšie výskumy aj na Zemi, ktoré by mohli presnejšie rozlíšiť biologické a abiotické mechanizmy stojace za týmito javmi.

„Fascinujúce je, že život na Zemi a prípadne aj na Marse mohol využívať rovnaké procesy v rovnakom čase. Na Zemi vidíme stopy mikroorganizmov, ktoré reagovali so železom a sírou podobným spôsobom, no staré horniny boli medzičasom zmenené tektonickou činnosťou. Mars nám tak poskytuje jedinečné a vzácne okno do minulosti, aké už na našej planéte neexistuje,“ uzatvára Tice.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP