Zatiaľ čo Európa naďalej zrýchľuje svoje úsilie o zelenú transformáciu a masívny rozvoj elektromobility, naráža na strategickú prekážku. Náš kontinent zostáva kriticky závislý od dovozu vzácnych zemín, predovšetkým neodymu, prazeodýmu a dysprózia.

Tieto prvky sú absolútne nevyhnutné pre výrobu silných permanentných magnetov do elektromotorov a generátorov veterných turbín. V snahe znížiť túto zraniteľnosť už Európska únia prijala kľúčové opatrenia, akým je napríklad nedávny Akt o kritických surovinách (CRMA).

Nová štúdia financovaná EÚ však ukazuje, že legislatíva sama o sebe nestačí. Zamerať by sme sa mali aj na menší počet strategických a nízkorizikových ložísk, ktoré by mohli podstatne a hmatateľne posilniť európsku sebestačnosť.

Mapovanie ložísk

Nutnosť diverzifikácie je dnes naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Čína v súčasnosti nielenže ovláda ťažbu, ale predovšetkým drvivú väčšinu globálnych kapacít na spracovanie vzácnych zemín.

V poslednom období navyše Peking zintenzívnil geopolitický tlak a zaviedol nové obmedzenia na vývoz nielen samotných surovín, ale aj technológií na výrobu magnetov. Tým vystavil európsky automobilový a energetický priemysel priamemu riziku výpadkov v dodávateľských reťazcoch.

Podľa analýzy projektu REEsilience, ktorý vznikol s podporou EÚ a britskej agentúry UKRI, je možné tieto riziká výrazne zmierniť. Cestou je presmerovať pozornosť a investície na udržateľné a zodpovedne spravované ložiská, ktoré ležia mimo dominantného čínskeho vplyvu.

Výskumníci z REEsilience zmapovali 149 ložísk po celom svete, pričom ich nehodnotili len z hľadiska geologickej výťažnosti, ale zamerali sa prísne na environmentálne, sociálne a riadiace riziká (tzv. ESG).

Výsledky jasne ukazujú, že viaceré potenciálne ložiská v ekologicky citlivých regiónoch, napríklad v niektorých častiach Brazílie, strednej Afriky či juhovýchodnej Ázie, so sebou prinášajú značné výzvy, od rizika masívneho odlesňovania až po porušovanie pracovných štandardov.

Naopak, krajiny ako Nórsko, Švédsko, Fínsko, Kanada či Austrália predstavujú ideálnu alternatívu. Tieto štáty nielenže disponujú ložiskami s mimoriadne priaznivými vlastnosťami čo potvrdzujú aj nedávne masívne objavy ako ložisko Per Geijer vo švédskej Kirune či uhličitanový komplex Fen v Nórsku, ale zároveň garantujú prísne regulačné štandardy. Vykazujú veľmi nízke ESG riziká, vďaka čomu sa môžu v blízkej budúcnosti stať chrbtovou kosťou nových, bezpečných dodávateľských reťazcov pre európsky zelený priemysel.

vodík chemický vzorec
Pixabay/Pexels

Osobitnú pozornosť si zaslúži nórsky Fen komplex, ktorý bol identifikovaný ako mimoriadne perspektívne ložisko vďaka veľkosti a kvalite rudy v kombinácii s nízkymi environmentálnymi a spoločenskými rizikami.

Dôležitou lokalitou s potenciálom stať sa spoľahlivým partnerom pre EÚ je aj Grónsko, ktoré má silné politické väzby na Európu. Problémom však môže byť Donald Trump, ktorý má s týmto kusom zeme svoje vlastné plány.

„Odolný dodávateľský reťazec kritických surovín môže byť skutočne udržateľný len vtedy, ak zohľadníme udržateľnosť v najširšom zmysle slova. Preto je dôležité zohľadniť ESG faktory ešte predtým, než začneme s ťažbou nových ložísk vzácnych zemín,“ zdôraznil Maarten Koese z Leidenskej univerzity.

Ďalšie stratégie

Projekt však nejde len po povrchu geologických máp. Vyvinul aj dynamický simulačný model na predpovedanie možných budúcich vývojov v dodávateľských reťazcoch vrátane možných narušení a stratégií, ako sa voči nim brániť.

Ide napríklad o intenzívnejšie recyklovanie či predlžovanie životnosti produktov. „Modelovanie neistých systémov, ako sú globálne dodávky kovov, môže výrazne pomôcť pri pochopení budúcich výziev a ich riešení,“ uviedol Dr.ir. Willem Auping z TU Delft.

ťažba lítia
Bing Image Creator

Nemenej dôležitá je aj technologická stránka projektu. REEsilience sa zameriava na rozvoj automatizovanej výroby magnetov, zlepšovanie recyklačných procesov, digitalizáciu výroby a tiež na vzdelávanie novej generácie odborníkov, ktorá zabezpečí kontinuitu inovácií v tejto oblasti.

Projekt má trvať do júna 2026, pričom sa očakávajú ďalšie konkrétne výsledky, ktoré môžu pomôcť vytvoriť stabilnejší a udržateľnejší európsky dodávateľský reťazec pre vzácne zeminy.

Štúdia jasne naznačuje, že Európa má reálnu šancu znížiť svoju zraniteľnosť a environmentálnu záťaž tým, že bude cielene investovať do ložísk s nízkym ESG rizikom, posilní recykláciu a využije nové technológie.

Tieto zistenia sú kľúčové pre priemyselné odvetvia, ktoré stoja v popredí zeleného prechodu, najmä elektromobilitu a obnoviteľné zdroje energie, ktoré potrebujú stabilný a etický prístup k surovinám nevyhnutným pre svoju budúcnosť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP