Antibiotiká sú jedným z najväčších objavov modernej medicíny, vďaka ktorým dokážeme vyliečiť množstvo ochorení. Avšak ich nadmerné a nesprávne užívanie môže spôsobiť, že niektoré baktérie sa stanú voči nim rezistentné. Vedci zistili, že sme antibiotikám vystavení, aj keď ich priamo neužívame.

Podľa novej štúdie sa antibiotiká nachádzajú v miliónoch kilometrov riek po celom svete aj napriek tomu, že prechádzajú čističkami odpadových vôd. Na štúdiu upozornil portál Phys.org.

Antibiotiká vo vode nezachytia ani čističky

Štúdia vedenou McGillovou univerzitou je prvá, ktorá systematicky odhaduje rozsah kontaminácie. Milióny kilometrov riek po celom svete trpia znečistením antibiotikami, ktoré sa do vodných tokov dostávajú z ľudského používania. Zistili, že sa každý rok do riek dostane približne 8 500 ton antibiotík, čo predstavuje takmer tretinu celkovej ročnej spotreby ľudí.

Vedci pri výskume použili globálny model, ktorý využíva údaje zo zhruba 900 rôznych lokalít naprieč kontinentmi. Výsledky ukázali, že najčastejšie sa vo vodách nachádza amoxicilín, čo je najpoužívanejšie antibiotikum na svete. Najviac ohrozené sú rieky v juhovýchodnej Ázii, kde prudko rastie spotreba antibiotík, avšak infraštruktúra na čistenie odpadových vôd zaostáva.

Aj keď sú koncentrácie jednotlivých antibiotických zvyškov v riekach zvyčajne veľmi nízke a ťažko detekovateľné, ich dlhodobé a kumulatívne pôsobenie predstavuje značné riziko pre ľudské zdravie aj pre vodné ekosystémy.

Freepik

„Zatiaľ čo množstvá zvyškov jednotlivých antibiotík znamenajú len veľmi malé koncentrácie vo väčšine riek, chronické a kumulatívne vystavenie týmto látkam môže stále predstavovať riziko pre ľudské zdravie a vodné ekosystémy,“ upozorňuje postdoktorandka Heloisa Ehalt Macedo z katedry geografie McGillovej univerzity.

Riziko pre antibiotickú rezistenciu

Štúdia však nezahrnula antibiotiká pochádzajúce zo živočíšnej výroby ani z farmaceutických závodov, teda dvoch ďalších významných zdrojov znečistenia.

„Naše výsledky ukazujú, že znečistenie riek antibiotikami pochádzajúcimi z ľudskej potreby a je kritický problém, ktorý by pravdepodobne ešte viac zhoršili veterinárne alebo priemyselné zdroje podobných látok,“ upozorňuje profesor environmentálneho inžinierstva Jim Nicell, ktorý sa na štúdii podieľal.

Hoci znečistenie vôd antibiotikami predstavuje zdravotný aj environmentálny problém, štúdia podľa vedcov nemá spochybniť alebo varovať pred používaním antibiotík, pretože sú kľúčové pri liečbe mnohých ochorení.

„Antibiotiká potrebujeme pri liečbe na celosvetovej úrovni, ale naše výsledky naznačujú, že môžu mať neúmyselné dôsledky na vodné prostredie a podporovať rezistenciu, čo si vyžaduje prijatie stratégií na zmiernenie a riadenie s cieľom predísť alebo znížiť ich dopady,“ povedal Bernhard Lehner, profesor globálnej hydrológie na Katedre geografie McGillovej univerzity a spoluautor štúdie.

Vedci preto vyzývajú na zavedenie monitorovacích programov, ktoré by dokázali včas odhaliť prítomnosť antibiotík alebo iných chemikálií vo vodných tokoch, najmä v oblastiach, ktoré model označil za rizikové.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia