Slovensko riskuje zlyhanie aj energetickú nestabilitu. Riziko závislosti rastie

V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Slovensko môže vážne zaostať za klimatickými cieľmi Európskej únie. Upozorňuje na to Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI), podľa ktorej aktuálny Národný energetický a klimatický plán (NEKP) nielenže prichádza s výrazným oneskorením, ale aj nastavuje ciele pod úrovňou európskych požiadaviek. Výsledkom môže byť nielen nesplnenie záväzkov v oblasti dekarbonizácie, ale aj riziko nedostatku elektriny a rast cien pre domácnosti a podniky.

Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2030 pokryje 35 % svojej spotreby energií z obnoviteľných zdrojov (OZE). Návrh NEKP, ktorý vláda poslala Európskej komisii po viac než 9-mesačnom oneskorení, však počíta len s 25-percentným podielom. Podľa výkonného riaditeľa SAPI Jána Karabu tak vláda zámerne podceňuje rozvoj zelených technológií, a zároveň neposkytuje riešenia pre rastúce potreby elektriny.

Závislosť od dovozu a riziko rastu cien

Bez ráznej podpory OZE podľa SAPI Slovensku hrozí po roku 2030 závislosť od dovozu elektriny, čo môže výrazne ovplyvniť energetickú bezpečnosť aj cenovú stabilitu. „O snahe vlády zabezpečiť plyn, za ktorý zaplatíme iným krajinám, počujeme stále. O tom, ako bude reálne riešiť hroziaci nedostatok elektriny, nepočuť prakticky nič. Okrem plánu na výstavbu nového jadrového zdroja,“ upozorňuje Karaba.

Spotreba elektriny na Slovensku by mohla podľa Prognostického ústavu SAV narásť zo súčasných 30 terawatthodín (TWh) ročne až na 40 TWh do roku 2035. Dôvodom je rastúca elektrifikácia priemyslu, domácností a dopravy, najmä prostredníctvom tepelných čerpadiel a elektromobility.

Bing Image Creator

Analýzy pritom ukazujú, že ak má Slovensko pokryť túto spotrebu, bude potrebovať masívny nárast veterných (až 8000 MW) a fotovoltických (až 9000 MW) kapacít. Dnes je realita úplne inde – v prevádzke je len 3 MW vetra a 1100 MW fotovoltiky.

NEKP neodstraňuje bariéry pre OZE

Podľa SAPI chýba stratégia a konkrétne opatrenia na odstránenie bariér, ktoré dnes brzdia výstavbu zelených zdrojov. NEKP by mal tieto problémy adresovať, no zatiaľ nereflektuje reálny dopyt ani technologický potenciál krajiny. Prognóza SAV pritom ukazuje, že Slovensko by do roku 2035 mohlo mať až 2500 MW vetra a 7600 MW fotovoltiky, ak sa prekážky odstránia.

Karaba tiež pripomína, že kapacity OZE rastú vo svete rýchlejšie ako jadrové, plynové či uhoľné elektrárne, a to najmä v krajinách ako Čína, USA či India. Dôvod je jednoduchý: veterné a solárne elektrárne patria k najlacnejším bezemisným zdrojom energie. Tým pozitívne ovplyvňujú cenovú stabilitu aj konkurencieschopnosť priemyslu.