Slováci si nimi dobrovoľne skracujú život. Experti varujú pred nebezpečným druhom potravín

Aktualizované 3. marca 2026:

Ultra spracované potraviny sa v posledných rokoch stali jednou z najdiskutovanejších tém výživy. Nejde pritom o ďalší krátkodobý trend zo sociálnych sietí, ale o serióznu vedeckú debatu, do ktorej vstupujú epidemiológovia, neurológovia aj odborníci na verejné zdravie. Skratka UPF z anglického ultra processed foods dnes zaznieva čoraz častejšie aj v súvislosti s nárastom obezity, cukrovky druhého typu či kardiovaskulárnych ochorení.

Kľúčové však je pochopiť, že nie každé spracovanie potravín je automaticky problém. Vedci na celom svete používajú klasifikačný systém NOVA, ktorý rozdeľuje potraviny podľa miery a účelu spracovania. A práve tento rámec pomáha oddeliť racionálnu diskusiu od zbytočnej hystérie.

Kde je skutočný problém

Systém NOVA delí potraviny do štyroch skupín. Do prvej patria nespracované alebo minimálne spracované potraviny ako jablká, vajcia či čerstvá zelenina. Druhá skupina zahŕňa kuchynské prísady, napríklad olej, soľ alebo maslo, ktoré používame pri príprave jedál. Tretia skupina predstavuje spracované potraviny, medzi ktoré patrí čerstvý chlieb z pekárne, syr alebo konzervované ryby v oleji.

Až štvrtá skupina označuje ultra spracované potraviny. Tie už nie sú iba technologicky upravené, ale sú priemyselne formulované zložité produkty vytvorené kombináciou rafinovaných surovín, izolátov, prídavných látok, aróm a stabilizátorov. Ich cieľom nie je len výživa, ale maximalizácia trvanlivosti, pohodlia a najmä chuti.

Práve tu je dôležité zdôrazniť, že mrazený hrášok alebo biely jogurt nie sú problémom len preto, že prešli spracovaním. Rozhodujúci je rozsah zásahu do pôvodnej suroviny a prítomnosť látok, ktoré by ste v domácej kuchyni bežne nepoužili.

Prečo ich nedokážeme prestať jesť

Ultra spracované potraviny nie sú návykové náhodou. Sú navrhnuté tak, aby obchádzali prirodzené mechanizmy sýtosti. Výrobcovia pracujú s presne nastavenými kombináciami tuku, cukru a soli, ktoré vytvárajú takzvanú hyperchutnosť. Tento fenomén stimuluje dopamínový systém v mozgu podobne ako niektoré návykové látky.

Výsledkom je, že konzumácia čipsov, sladených cereálií alebo ochutených snackov často nekončí pri jednej porcii. Mozog dostáva silný signál odmeny, no signál nasýtenia prichádza oneskorene alebo je oslabený. Preto sa balenie vyprázdni skôr, než si uvedomíme, koľko sme toho zjedli.

Z technologického hľadiska ide o sofistikovaný proces optimalizácie textúry, arómy aj rýchlosti rozpúšťania v ústach. Moderný potravinársky priemysel využíva poznatky neurovedy rovnako precízne ako technologické firmy pracujúce s dátami používateľov.

Gemini

Ako ich spoznať medzi regálmi

Bežný spotrebiteľ nemusí mať titul z potravinárskej chémie, aby sa vedel zorientovať. Jednoduchým orientačným pravidlom je sledovať počet a charakter ingrediencií. Ak má výrobok viac ako päť zložiek a väčšinu z nich by ste si nevedeli predstaviť v domácej kuchyni, napríklad maltodextrín či sójový lecitín, je vysoká pravdepodobnosť, že ide o ultra spracovaný produkt.

Dôležité je tiež nenechať sa zmiasť marketingom. Nápisy ako zdroj vlákniny alebo s vitamínmi často slúžia ako odvedenie pozornosti od skutočného zloženia. Prítomnosť pridaných mikronutrientov totiž nemení fakt, že základ produktu tvorí silne rafinovaná matrica cukrov, tukov a aditív.

Sociálny a ekonomický rozmer tejto témy takisto nemožno ignorovať. Ultra spracované potraviny bývajú lacnejšie, dlhšie vydržia a sú dostupné prakticky všade. V mnohých krajinách vrátane Británie tvoria pre nízkopríjmové rodiny kaloricky najdostupnejšiu voľbu. Diskusia o ich obmedzovaní preto nemôže byť postavená na moralizovaní, ale na systémových riešeniach, ktoré sprístupnia kvalitné potraviny širšej populácii.

Freepik/Unsplash (Úprava redakcie)

Z pohľadu jednotlivca však existujú konkrétne a realistické alternatívy. Ovocný jogurt s príchuťou možno jednoducho nahradiť bielym jogurtom s čerstvým ovocím a lyžičkou medu. Balené toastové pečivo má výživovo hodnotnejšiu alternatívu v kváskovom chlebe z lokálnej pekárne. Instantné ovsené kaše možno vymeniť za obyčajné vločky doplnené orechmi a semienkami. Sladené sýtené nápoje zas za minerálku s citrónom a mätou.

Ultra spracované potraviny samy o sebe nie sú démonom, ktorý treba úplne vyhnať z jedálnička. Problém nastáva vtedy, keď sa stanú jeho dominantnou súčasťou. Technológia dokáže vytvoriť mimoriadne chutné a pohodlné produkty. Otázkou však zostáva, či ich budeme konzumovať vedome, alebo sa necháme viesť algoritmom chuti, ktorý bol navrhnutý tak, aby sme siahli po ďalšom balení.

Pôvodný článok:

V tomto texte boli použité materiály TASR.

V Británii vzbudila veľkú pozornosť nová štúdia zverejnená v prestížnom American Journal of Preventive Medicine. Odborníci v nej varujú pred dopadmi konzumácie ultra-spracovaných potravín na zdravie obyvateľov. Podľa vedcov tieto potraviny môžu každoročne spôsobiť tisíce predčasných úmrtí, pričom ich spotreba v Spojenom kráľovstve tvorí alarmujúcich 53 percent denného energetického príjmu, čím sa krajina radí hneď za Spojené štáty s 55 percentami.

Výskumníci analyzovali dáta z ôsmich krajín a na ich základe odhadujú, že v rokoch 2018 až 2019 mohli ultra-spracované potraviny v Británii prispieť k viac ako 17-tisíc predčasným úmrtiam. Odborníci preto vyzývajú vládu, aby prijala nové odporúčania a smernice, ktoré by motivovali ľudí k obmedzeniu konzumácie takýchto produktov, medzi ktoré patria napríklad zmrzlina, spracované mäso, priemyselne vyrábané pečivo či sladené nápoje.

Avšak nie všetci vedci pristupujú k týmto výsledkom bez výhrad. Stephen Burgess z Cambridgeskej univerzity upozorňuje, že tento typ výskumu síce odhaľuje spojenie medzi konzumáciou ultra-spracovaných potravín a zlými zdravotnými výsledkami, ale zároveň zdôrazňuje, že neexistuje priamy dôkaz o príčinnej súvislosti. „Je možné, že skutočnou príčinou nie sú samotné ultra-spracované potraviny, ale príbuzný rizikový faktor, napríklad fyzická kondícia,“ vysvetľuje Burgess.

Je potrebné podniknúť konkrétne kroky

Ultra-spracované potraviny sa vyznačujú vysokým obsahom nasýtených tukov, soli, cukru a rôznych prídavných látok ako konzervantov, umelých farbív či aróm. Práve tieto zložky sú podľa odborníkov hlavnými vinníkmi zvyšovania rizika obezity, kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny a ďalších závažných ochorení.

Unsplash

V súvislosti s tým odborníci odporúčajú, aby ľudia znižovali ich príjem a namiesto toho preferovali čerstvé, minimálne spracované potraviny.

Téma ultra-spracovaných potravín tak opäť otvára diskusiu o dôležitosti zdravého životného štýlu a potrebe systematických zmien v stravovacích návykoch obyvateľstva, pričom už teraz je zrejmé, že ak chce Británia čeliť rastúcej kríze verejného zdravia, bude musieť prijať konkrétne kroky na podporu výživovo kvalitnejších a menej spracovaných alternatív v každodennej strave.

Čítajte viac z kategórie: Novinky