Pozdĺž východnej hranice NATO vzniká jedna z najambicióznejších obranných iniciatív posledných rokov. Drone Wall, alebo dronová stena má siahať od nórskeho severu až po poľsko-ukrajinskú hranicu. Tento masívny projekt, dlhý približne 3 000 kilometrov, má predstavovať nepretržitý systém včasného varovania a monitorovania, ktorého cieľom je reagovať na hrozby zo strany Ruska, informuje Interesting Engineering.

Obrana ako priorita

Za celou iniciatívou stoja nielen technologické inštitúcie, ale aj politická vôľa siedmich krajín NATO – Nemecka, Estónska, Lotyšska, Litvy, Fínska, Poľska a Nórska. Nemecko pritom vedie projekt ako technický aj strategický líder, pričom nový kancelár Friedrich Merz označil obranu za hlavnú prioritu svojho úradu a zrušil výdavkové stropy na obranné programy.

Jednou z kľúčových firiem je nemecká spoločnosť Quantum Systems, ktorá mesačne vyrába stovky dronov a hrá zásadnú úlohu pri technickej realizácii projektu. „Toto nie je symbolická stena. Toto je skutočná,“ vyhlásil Martin Karkour, obchodný riaditeľ Quantum Systems a dodal, že technológia je pripravená, chýba už len politická koordinácia na úrovni EÚ alebo NATO.

Dronová stena bude využívať viacvrstvový systém zložený z AI-riadených prieskumných dronov, pozemných senzorov, mobilných systémov na potlačenie nepriateľských dronov a satelitného dohľadu. Cieľom je schopnosť v reálnom čase detegovať a neutralizovať potenciálne hrozby, čím by NATO získalo presnejšiu a rýchlejšiu spravodajskú výhodu na svojich najzraniteľnejších hraniciach.

Next-Generation Future/YouTube

Výstavba už začala

Projekt má jasnú inšpiráciu v konflikte na Ukrajine, kde sa ukázalo, že drony, GPS rušenie a elektronické útoky môžu spôsobiť značné škody bez toho, aby sa použili konvenčné zbrane. Európa si preto uvedomuje, že kontrola vzdušného priestoru dnes začína kontrolou dát.

Práce už začali v Poľsku, ktoré v rámci programu Shield-East vybuduje prvých 700 kilometrov sledovacej infraštruktúry. Paralelne sa aktivizujú aj pobaltské štáty, ktoré sú dlhodobo najzraniteľnejším článkom voči ruským provokáciám. Estónsko cez svoj obranný priemyselný klaster podporuje viacero inovatívnych firiem ako Rantelon, Marduk Technologies, Hevi Optronics a najmä DefSecIntel Solutions, ktorá vyvinula systém Erishield na elimináciu dronov pomocou AI a integrovaných senzorov.

Litovský minister vnútra Agnė Bilotaitė projekt opísal ako nový typ pohraničnej obrany, ktorý „nám umožní chrániť sa pred provokáciami nepriateľských štátov“. Estónsko už alokovalo 12 miliónov eur na prvé tri roky fungovania, pričom každá z krajín zapojených do projektu investuje vlastné zdroje do vývoja, testovania a nasadzovania technológií.

Okrem obrany je tento projekt aj prejavom posilňovania európskej sebestačnosti – menej spoliehania sa na USA a viac dôrazu na vlastné riešenia. Tento trend zosilnel najmä pod tlakom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane vyzýval európskych členov NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky